(10. decembra 2018, 18:00 h. Kežmarok, auditórium lýcea)
Žalm 25,1-5.20-22
1 Dávidov.K Tebe, Hospodine, pozdvihujem svoju dušu, 2 Bože môj, v Teba dúfam: nech nevyjdem na hanbu, nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. 3 Nevyjde na hanbu nik z tých, čo očakávajú Teba; na hanbu vyjdú tí, ktorí sú neverní bez príčiny. 4 Ó Hospodine, daj mi poznať svoje cesty, vyuč ma svojim chodníkom! 5 Vo svojej pravde veď a vyučuj ma, lebo Ty si Boh mojej spásy, na Teba dennodenne očakávam. 20 Zachráň mi dušu a vytrhni ma, nech nie som zahanbený, lebo v Teba dúfam. 21 Bezúhonnosť a priamosť nech ma zachovávajú, lebo ja čakám na Teba. 22 Ó Bože, vykúp Izrael zo všetkých jeho súžení.
Suspírium
Drahý Pane Bože, ďakujeme Ti, že sa môžeme stretávať pri Tvojom slove, ktoré nás chce aj v tomto adventnom čase nastaviť zrkadlo, aby sme videli, v akom stave sa nachádza naše srdce a dovolili zažiariť do tmy nášho života betlehemskej hviezde. Amen.
Kázňový text: Matúš 2,1-11
1 Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema 2 a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. 3 Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. 4 Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. 5 Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: 6 A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. 7 Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. 8 A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. 9 Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko.10 Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou.11 I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Adventná doba je čas, ktorý nás chce opäť pozvať k oslave Božieho zjavenia sa tomuto svetu, uskutočneného v narodení sa Ježiša Krista. Apoštol Pavel o tomto Božom zjavení hovorí: „Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom, vychovávajúca nás, aby sme sa odriekali bezbožnosti a všetkých žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete, očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy nášho veľkého Boha a Spasiteľa Krista Ježiša.“ (Tit 2,11-13) Tak, ako hovorí apoštol Pavol, Božia milosť, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi pre mňa - tak i pre teba - je spásonosnou milosťou. Je to milosť, ktorá ponúka – nám hriešnym ľuďom spasenie – čiže vykúpenie od hriechu zotročujúceho celé ľudské pokolenie.
K tomu, aby nás vianočné posolstvo oslovovalo, je potrebné uvedomiť si túto zjavenú Božiu milosť, prichádzajúcu i v tohtoročných vianočných sviatkoch. Ak si to neuvedomíme, ak nebudeme naladení na túto vlnovú dĺžku, na akej sa Božie pravdy vysielajú k nám, tak Vianoce opäť budú pre nás len sviatkami so stromčekom, darčekmi, kapustnicou či inými sprievodnými formalitami a ku tomu so štedrovečerným folklórom, snažiacim sa síce vytvoriť príjemnú atmosféru Vianoc, čiže atmosféru lásky, pokoja a radosti, ale čo nám z takéhoto chvíľkového a umelého pokoja na tri dni? Božia milosť zjavená v Ježišovi Kristovi nás nenapĺňa len na tri dni. Dary, ktoré nám prináša betlehemské dieťa, netrvajú len počas vianočných sviatkov. Tieto dary chcú nás budovať celý život a ich ovocie má v našom živote vytvárať večné hodnoty.
K tomuto chce nám poslúžiť okrem nedeľných bohoslužieb, adventných večierní, aj tento modlitebný týždeň. Tých päť večerov chceme spoločne stráviť pri Božom slove, na modlitbách a pri oslave nášho Boha. Tento modlitebný týždeň má nás povzbudiť k tomu, aby sme vytvorili medzi sebou spoločenstvo bratov a sestier, ktoré sa nechá touto zjavenou Božou milosťou vychovávať, aby keď príde čas narodenia sa Spasiteľa sveta, boli sme pripravení na túto jedinečnú udalosť.
Božie slovo nám poukazuje na to, že tam, kde Boh vyjavoval svoju prítomnosť tomuto svetu a ľudia si všimli Jeho zjavenie, tak takáto udalosť ich vždy pohla k hľadaniu a urobila z nich duchovne aktívnych ľudí. Môžeme to sledovať napríklad u Mojžiša, ktorému sa Pán Boh vyjavil v horiacom kre. Po tejto skúsenosti sa Mojžiš odovzdal do Božích rúk a Pán Boh si ho povolal vyviesť izraelský národ z egyptského otroctva. Stal sa z neho vodca izraelského národa. Podobné niečo môžeme vidieť aj u učeníkov Petra, Jakuba a Jána, ktorí boli s Ježišom Kristom na vrchu premenenia. Oni tvorili pilier jeruzalemského cirkevného zboru. Podobne Božia milosť sa zjavila aj apoštolovi Pavlovi na ceste do Damašku, kde šiel likvidovať kresťanov. Po tejto skúsenosti sa zo Saula, z nepriateľa kresťanstva, stáva apoštol Pavol, stojaci v službe Pána Ježiša Krista a konajúci požehnanú prácu pri šírení evanjelia pohanským národom.
Božie zjavenie v narodenom Ježišovi Kristovi ani nás by nemalo nechať ľahostajnými. V príbehu o Mudrcoch z východu, ktorý sme si prečítali, je poukázané na to, ako dokáže Božie zjavenie osloviť ľudí, žijúcich svojimi záujmami a problémami, ľudí adventných – čiže hľadajúcich zmysel a podstatu toho, čo sa za týmto zjavením skrýva. Božia milosť sa zjavila aj mudrcom. No zjavila sa im možno pre nás zvláštnym spôsobom, ale pre nich úplne prirodzeným. Keďže to boli mudrci, nejakí bádatelia či učenci, tak odrazu spozorovali niečo zvláštne na oblohe, niečo, čo doposiaľ tam nevideli a čo sa vymykalo z bežného pohľadu na oblohu. Videli hviezdu, ktorá doposiaľ na oblohe sa neobjavila. A táto hviezda – toto zjavenie bol vlastne dôvod ich adventnej aktivity, ktorý je charakterizovaný slovami: „videli sme hviezdu.“ Hviezda mudrcov dáva do pohybu, pretože chceli preskúmať, čo sa to vlastne deje. Božie zjavenie robí z mudrcov aktívnych ľudí.
Oni vedia, že za týmto Božím zjavením, za touto Božou indíciou sa skrýva niečo výnimočné, čo má nesmierny význam pre ľudí. Aký význam má pre nás znamenie hviezdy? Vieme to? Je to len nejaká vianočná ozdoba, ktorá visí na stromčeku či dokonca zdobí jeho špic? Znamenie betlehemskej hviezdy nemá byť pre nás iba nejakou vianočnou ozdobou. Toto znamenie chce aj z nás urobiť adventných ľudí, ktorí si dajú tú námahu, ako si dali mudrci od východu a išli akoby po stope tejto hviezdy až pokiaľ ich nepriviedla do Betlehema.
Ísť po stope hviezdy, to si vyžaduje určitý čas. Je to čas, ktorý máme naplniť bohatým obsahom, aby keď prídeme do Betlehema, boli sme pripravení na udalosť narodenia sa Spasiteľa sveta, ktorý sa má narodiť predovšetkým v našom srdci. Táto hviezda chce aj z nás urobiť adventných ľudí, ktorí si dajú tú námahu, aby poznali to, čo za sviatkami Vianoc sa skrýva – je to narodený Spasiteľ sveta. Chceme kráčať po tejto ceste, na ktorej nás bude sprevádzať hviezda? Vidíme aj my túto adventnú hviezdu, ktorá chce náš život dať do duchovného pohybu, do duchovnej aktivity? Alebo táto hviezda je pre nás len vianočnou ozdobou? Znamenie hviezdy chce aj z nás urobiť aktívnych ľudí, a to v tom slova zmysle, že sa pripravíme na narodenie Pána Ježiša Krista. K tomu nám má poslúžiť aj tento modlitebný týždeň. Budeme aktívny každý večer? Vykročíme za znamením tejto hviezdy? Alebo mnohí v pohode svojho bytu si budú lebediť, pripravujúc sa o požehnanie, ktoré nám Boh cez svoje slovo dáva?
„Videli sme hviezdu.“ Tak povedali mudrci a stali sa z nich pútnici, ktorí túto hviezdu nasledovali. Každý jeden z mudrcov vyštartoval zo svojho miesta, tam kde žil, kde pracoval, kde mal svoje zázemie. Táto hviezda - to bol vlastne komunikačný kanál informácií, ktorý ich dal do pohybu, a ktorý ich nakoniec spojil do jedného spoločenstva ľudí s rovnakým cieľom – ísť za hviezdou. Bola to práve hviezda, skrze ktorú mudrci obdržali správu, že sa narodil židovský kráľ.
My sa už dnes správy nedozvedáme prostredníctvom hviezdy, holubov či iných prírodných zvláštností. Žijeme v dobe obrovského informačného toku, ktorý nás zaplavuje rôznymi poznatkami dostávajúc ich mnohorakým spôsobom. Dnes už nie sme odkázaní sledovať nejaké prírodné úkazy, prostredníctvom ktorých by nám bolo niečo oznamované, i keď Pán Boh môže i takýto spôsob použiť. V čase internetovej komunikácie sa k nám informácie dostávajú v priebehu stotiny sekundy. Aj o tomto modlitebnom týždni sa k nám dostala informácia prostredníctvom letáku, ktorý sme obdržali pri východe z kostola, alebo SMS správy. Dala nás táto informácia do pohybu, ako dala mudrcov od východu? Túto realitu môžeme sami posúdiť.
Mudrcov od východu hviezda dala do pohybu. Zmobilizovala ich na dlhú púť, aby objavili, kto sa za znamením hviezdy skrýva. Určite boli zvedaví, keď niečo také videli na oblohe, lebo si uvedomovali, že toto nie je každodenný jav. Kto boli vlastne títo muži. Biblia nám hovorí, že sú to mudrci – v gréckom preklade sú označení ako „mágoi“ – mágovia. Tradícia cirkvi ich spomína ako troch kráľov – i keď nie je presná. Odkiaľ vlastne prišli? Východ je veľmi veľký a ďaleký. Možno, že prišli z Babylónie, pretože táto krajina bola v tej dobe kolískou astronómie. Alebo boli skutočne z rôznych národov? Poznali sa vôbec pred tým? Alebo sa prvýkrát videli, keď sa stretli na ceste do Betlehema? To nikto z nás nevie, pretože Biblia nám o týchto veciach nehovorí. Ak má pravdu tradícia, tak títo traja muži sa predtým nikdy nevideli.
Keby aj pochádzali z jednej krajiny, predsa by ako osobnosti boli rozdielni. Každý z nich bol určite iná povaha, iné zvyky a kultúra, iné akcenty života, iné rodinné zázemie, či iné predstavy o živote. V tejto súvislosti si kladieme otázku: Ako môžu tak rozdielni ľudia kráčať spolu? Zo svojich vlastných skúseností vieme, že pri sebamenšej odchýlke názorov a určitých návykov dochádza medzi ľuďmi k stretom, ktoré nakoniec skončia v rôznych hnevoch a svároch, rozpadoch priateľstiev, manželstiev či súrodeneckých vzťahov. Tak ako je možné, že tak rozliční ľudia nachádzajú spoločnú reč a spoločnú cestu? Ak by mudrci boli zahľadení do seba a príliš zdôrazňovali to svoje „ja“, tak určite spoločná cesta by nebola možná, ako nie je možné nájsť spoločnú cestu v rozvadenej rodine, keď každý presadzuje to svojej „ja“. Rozdielnosť ich osobností by im nedovolila kráčať spolu za jedným a tým istým cieľom. Cesta do Kanaánu bola dlhou cestou. Zároveň to bola cesta namáhavá, plná neznámych miest, cesta nejednou púšťou, kde sa môžu objaviť mnohé existenčné problémy. No mudrci sa cestou nehádajú, ale prichádzajú ku Kráľovi so svojimi darmi.
Čo asi prežívali na takej namáhavej ceste? Ako je možné, že napriek rozdielom, námahe a nebezpečenstvu boli ochotní toto všetko vziať na svoje plecia a ísť? Spojila ich hviezda. Hľadiac na ňu prestali pozerať na svoju rozdielnosť. Obracajúc svoje oči smerom k nebesám prestala sa im javiť táto cesta neprekonateľnou. Ich oči boli predovšetkým uprené na posolstvo tejto hviezdy, na posolstvo nebies, ktoré z putujúcich mudrcov urobilo spoločenstvo pútnikov. Mudrci neostali len pri suchom konštatovaní: „narodil sa Kráľ Židov“. Keby tak urobili, tak mohli ostať doma. Ale to by znamenalo, že vôbec nepochopili odkaz tohto znamenia. Tým, že sa vydali na cestu za hviezdou, tým, že sa takýmto spôsobom zaktivovali, tak je to znamením toho, že naozaj pochopili veľkosť Božieho zjavenia pre ich život.
Hviezda aj nás v dnešnej adventnej dobe chce spojiť do spoločenstva hľadajúcich pútnikov. Aj my ako mudrci sme rozličných pováh, nálad a záujmov, čo by sa nám mohlo navonok zdať, že tieto skutočnosti nás budú od seba oddeľovať. Áno aj to je možné, ak budeme zahľadení sami do seba. A preto je potrebné, aby sme si položili otázku: Nebráni nám naša zahľadenosť do seba, do svojich problémov, vnímajúc pri tom rozdielnosť našich názorov, vytvoriť skutočné spoločenstvo? Nevidíme tieto problémy vo svojich rodinách? Nezbadali sme to aj v našom cirkevnom zbore, ako nás odlišnosť pováh a názorov častokrát rozdeľuje, až stavia do opozície a vytvára medzi nami nepriateľstvá? Čo nás tak rozdielnych ľudí môže spojiť? Čo nám teda umožní pozerať sa jedným smerom? Dokážeme zvládnuť ako spoločenstvo cirkevného zboru nástrahy a problémy na tejto ceste? Je to nemožné, alebo aj nás môže spojiť hviezda, tak ako mudrcov, pretože za touto hviezdou budeme vidieť jasný cieľ?
Advent nám v príbehu o mudrcoch ponúka riešenie. Ako rodiny, či spoločenstvo cirkevného zboru dokážeme ísť jednou cestou a zvládneme všetky nástrahy a problémy, ak na tejto ceste budeme vidieť hviezdu – Božie posolstvo pre nás. Upriamme preto svoj pohľad týmto smerom a určite nájdeme spoločný krok. Na čo však v dnešnej dobe upriamujeme svoje pohľady? Vonkoncom nechcem hovoriť o reklamách a podobných nechutných sprievodných javoch Adventu a Vianoc. To všetci veľmi dobre poznáme. No na čo chcem poukázať je to, že neraz z nás sa stávajú len sucho konštatujúce kresťanské bytosti: „narodil sa Kráľ Židov.“ To znamená, že nám chýba aktivita. Mudrcom nechýbala. Oni vykročili za hviezdou. Mnohí častokrát sedia doma a pre svoj duchovný život neurobia nič. Nie je to tragédia pre cirkev, cirkevné zbory a celé naše rodiny, keď sa takto staviame k tomuto zjaveniu? Suché konštatovanie a naša pasivita je dôkazom toho, že sme nepochopili podstatu Božieho zjavenia.
Nech hviezda, ktorá aj nám svieti, nás prebudí k tomu, aby sme vytvárali jedno spoločenstvo putujúcich, ako ho vytvárali medzi sebou mudrci. Zjednotení Božím zjavením neprežime adventný čas a Vianoce len so suchým konštatovaním: „narodil sa nám Spasiteľ.“, ale naplno prežime radosť z tohto narodenia. Nech Božie zjavenie nás prebúdza k aktívnemu životu v cirkvi, v cirkevnom zbore, vo svojich rodinách, aby sme jasne poznali ako spoločenstvo cirkevného zboru Božie posolstvo, adresované každému z nás. Amen.
Modlitba:
Milosrdný náš Bože, ďakujeme Ti, že Ty k nám hovoríš rôznym spôsobom za účelom, aby si nás prebudil zo spánku k duchovnej aktivite, tak ako si to urobil pred dvoma tisíckami rokov, keď si cez znamenie hviezdy prebudil mudrcov, ktorí sa vydali na cestu a spoločne putovali do Betlehema, do cieľovej stanice. Aj nás si povolávaš, aby sme putovali do cieľovej stanice, ktorú nazývame večnosť. No nie vždy naša púť je jednotná. Častokrát nám vadí sused, ktorí putuje do toho istého cieľa, ako putujeme my a kráča vedľa nás, neraz nám vadí vlastný brat a sestra, s ktorým sa nerozprávame, pretože vznikol medzi nami konflikt pre rôzne príčiny. Chceme Ťa prosiť, aby si nám dal dostatok sily a pokory kráčať po ceste spravodlivosti s rôznymi ľuďmi, ktorým neraz v oku vidíme smietku, ale vo vlastnom nevidíme brvno. Nech Božie zjavenie hviezdy presvecuje aj našu temnotu tak, aby sme pochopili a pre svoj život prijali, že po ceste spravodlivosti máme kráčať v poslušnosti Tebe a Tvojmu slovu, ktoré nás pozýva k tomu, aby sme vo svojom blížnom – vo svojom spolupútnikovi videli človeka, pre ktorého sa tiež v Betleheme narodil Spasiteľ sveta. Keď si toto uvedomíme, tak nebudeme pozerať na rozdiely, ktoré nám neraz vadia, ale v Tvojej láske sa budeme navzájom prijímať a spoločne vytvárať hodnoty, ktorými budeš oslávený na tomto svete. Vypočuj nás, drahý Bože, keď spoločne k Tebe voláme:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Autor: Mgr. Roman Porubän
Comments