(24. decembra 2018, 15:00 h. Ľubica, 17:00 h. Kežmarok)
Suspírium
Ďakujeme za Vianoce v celej ich nádhere, ďakujeme, že cez ne klopeš nám na dvere. Ďakujeme za jemné tóny Tichej noci, za radosť v slzách, čo steká po líci. Ďakujeme, drahý Bože, že si s nami, tak ako si býval s našimi otcami, ďakujeme za lásku, ktorá v Betleheme leží, veď to je dôkaz, že Ti na nás záleží. Amen.
Kázňový text: Evanjelium podľa Lukáša 2, 6-7
6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. 7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto.
Známy slovenský spevák Miroslav Žbirka má svoju prvú vlastnú vianočnú pieseň, ktorú nám dnes zaspieval Dávid Jendrušák a ktorej text by som vám ešte raz prečítal.
„Opäť sú tu Vianoce, verí len ten, čo chce,
čakám v náručí zím, opäť sú tu Vianoce.
Melódie o prímerí každý neuverí,
hľadám v údolí mín melódie o prímerí.
Dá nám nádej, viem, Boh je vraj láska, najkrajšia z tém,
kým tú pieseň hrám, šíri sa svetlo do všetkých strán.“
Opäť sú tu po roku Vianoce, ktoré nám prinášajú posolstvo lásky, pokoja, a radosti, no predovšetkým posolstvo záchrany pre hriešneho človeka, ktorú Boh kladie do betlehemských jaslí. Miro Žbirka túto skutočnosť veľmi krásne vyjadril vo svojej piesni slovami: „hľadám v údolí mín melódie o prímerí.“ Tento náš svet je skutočne akýmsi údolím mín. Neraz vnímame vôkol seba mínové pole mnohej nenávisti, arogancie, nezáujmu o človeka, korupcie a egoizmu, ktorý sa prejavuje v rôznych formách a podobách v tomto svete. Kdekoľvek človek stupí, tak má obavu, či mu niečo nevybuchne pod nohami. Ale ako spieva Miro Žbirka, tak Vianoce nám prinášajú nádej, že to mínové pole, ktoré spôsobuje ľudský hriech, sa dá zmeniť. Máme nádej, ktorá k nám prichádza v Ježišovi Kristovi. V Ňom do tohto sveta zostúpila dokonalá láska, ktorá pre našu záchranu kráča v ústrety krížu. A to je tá melódia o prímerí, ktorá doznieva na Veľký piatok. To je tá najkrajšia téma, o akej môžeme hovoriť. Boh v betlehemskom dieťati sa chce s nami zmieriť, a preto do jaslí kladie dokonalú lásku, ktorá za mňa a za teba kráča na drevo kríža.
Ak túto skutočnosť prijmeme do svojho života, tak v piesni sa ďalej spieva, že svetlo tejto lásky sa šíri do všetkých strán. Ale v úvode svojej piesne poukazuje Žbirka na to, že nie všetci tomu veria. No my však ako kresťania musíme k tomu dodať, že je to práve viera v narodeného Božieho Syna, ktorá dokáže meniť náš život z údolia mín na údolie lásky, pokoja a radosti. Táto zmena spočíva v tom, že človek prestane byť človeku vlkom, prestane vytvárať údolie mín, ktoré ničí medziľudské vzťahy a tým ničí aj vzťah s Bohom. A tak kardinálna výpoveď tejto piesne je: Veríš, že Boh je láska a prináša Ti zmierenie prostredníctvom Vianoc? Veríš tej nádhernej vianočnej zvesti? Viera je teda pre nás dôležitá. Viera robí Vianoce Vianocami. A my sme svedkami, že nie každý verí, ako sa to konštatuje aj v piesni, a preto vo svete naďalej vnímame rôzne mínové polia, ktoré nás ničia a ktoré prinášajú do života človeka nepokoj, pretože nepoznali lásku, ktorú Boh kladie do betlehemských jaslí.
Opäť sú tu Vianoce. Opäť k nám znie tá radostná zvesť o Božej láske. Opäť sú tu Vianoce, ktoré nás svojou zvesťou chcú vyrušiť zo zabehaného spôsobu života. Možno sa niekto teší, že poruší svoju diétu, pretože vianočnému menu sa nedá odolať. Tešíme sa tomu, že ako rodina sa opäť stretneme pri jednom stole, no a tešíme sa samozrejme aj na darčeky.
Vianoce prichádzajú k nám s určitým vyrušením. No i každodenný život nám prináša rôzne vyrušenia. Len čo predáte detskú postieľku – prekvapenie! Ďalšie dieťa sa pýta na svet. Keď ste pripravení odísť do dôchodku – prekvapenie! Vtedy vás najviac potrebujú v práci. A keď si myslíte, že ste svoje plány vo firme, v ktorej pracujete, dotiahli do úspešného konca, a tak ste jej pomohli dostať sa do lepšej finančnej kondície – prekvapenie! Vtedy vás prepustia. Niekoho niekde v dobrej viere pozvete – prekvapenie! Vynadá vám. Vyrušenia môžu v nás vyvolávať strach a úzkosť. Niekedy nás oberajú o spánok a radosť zo života. Niekto nám v noci klope na dvere a chce nocľah, ale my predsa spíme a okrem toho nemáme voľnú ani jednu posteľ. Nemáme ani jedno miesto, aby sme mohli prichýliť putujúcich pocestných z Nazareta. A kto si nás vôbec dovolil vyrušiť v tento neskorý večer? Pod našou strechou už niet miesta.
Ani ja nemám rád podobné vyrušenia, keď policajti o druhej ráno stoja pred farou a chcú, aby som im išiel otvoriť drevený artikulárny kostol, pretože bol spustený poplach. Vtedy by som tú kunu, ktorá sa špacíruje v túto nočnú hodinu, najradšej roztrhol v zuboch.
Vyrušenia nemáme radi. Zvlášť, keď je potrebné v noci vstávať z postele, a tak prerušiť pekné snívanie. Kto to v takom čase môže klopať na naše dvere? Veď sú tu predsa Vianoce, každý má sedieť doma so svojimi blízkymi, a nie chodiť z dom do dom a otravovať niekoho. Ale toto nebol výmysel dotyčných ľudí. Veď predsa cisár Augustus nariadil popísať celý svet. Okrem toho v Zjavení Jánovom čítame: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou (Zj 3,20).“
Opäť sú tu Vianoce, ktoré nás chcú vyrušiť zo svojho pohodlia. V Starej zmluve máme dokonca náznaky toho, že sa niečo dôležité stane, niečo, čo by nás malo vyrušiť, no my máme byť na to vyrušenie pripravení. Človek však častokrát prehliadne indície a rôzne symboly, o ktorých nám hovoria prorocké texty starej zmluvy, alebo si ich vykladá po svojom. A tak to bolo aj v čase prvých Vianoc. Hoci vyvolený Boží ľud očakával svojho Mesiáša, indície prorockých textov si vykladal po svojom, a tak prehliadol príchod skutočného Mesiáša. Správal sa tak, ako keď vás manželka zoberie pred Vianocami do klenotníctva a dookola opakuje, aký je ten prsteň nádherný. Vnímavý manžel pochopí, čo chce, nepozorný túto skutočnosť prehliadne a nechápe, načo vôbec boli v klenotníctve. A tak nakoniec je manželka sklamaná, keď pod vianočným stromčekom si nájde iný darček, po akom túžila a ku ktorému vysielala určité signály a znamenia.
Rovnako aj my potrebujeme znamenia a Boh nám ich dáva. Škoda, že to isté sa nedá povedať o našom hostinskom, na dvere ktorého klopali Jozef a Mária, keď hľadali nocľah pre narodeného Ježiša Krista. Hostinský sa mohol stať svedkom narodenia Božieho Syna, Spasiteľa sveta. Stačilo, aby pozorne vnímal vyrušenie klopaním na jeho dvere, a tak mohol spoznať, že sa deje niečo zvláštne, čo bude mať dosah pre celý svet. Namiesto toho čítame v Lukášovom evanjeliu smutnú správu: „A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta.“
Viera v živote spôsobuje, aby sme videli znamenia a zároveň im aj porozumeli. Hostinský bol tak blízko Božiemu zjaveniu a neporozumel. Možno nechcel, tak ako spieva Žbirka v piesni, že „verí len ten, čo chce.“ Keď nechceme, tak ani nemôžeme porozumieť tomu, čo sa to vôbec stalo na prvé Vianoce. My nevieme nič viac povedať o hostinskom. Vieme len to, že ich nepozval do vnútra, pretože nemal voľné miesto. Sčítanie ľudu, ktoré nariadil cisár Augustus, premenilo ospalý Betlehem na obchodne prekvitajúce mesto. Hostinský zaplnil všetky izby i komôrky. Využil všetky postele. Na chodbu porozkladal matrace a rohože. To miesto bolo preplnené.
Povedzme si však úprimne: To sa naozaj nedalo nájsť ešte kúsok miesta? Mária bola v treťom trimestri tehotenstva. Nenašli by ste posteľ pre matku, ktorá má čoskoro porodiť? Samozrejme, že by sme ju našli. A tak sa pýtam: Aký bol dôvod, že odmietli túto rodinu, ktorá klope na dvere hostinca? Možno sa ozvalo zaklopanie na dvere o polnoci. Už zhasli poslednú sviečku, umyli posledný tanier. Jediným zvukom bol praskot uhlíkov v kozube a chrápanie spiacich hostí. Hostinský v nočnej košeli poodchýli dvere, pozrie do tmy a povie Jozefovi: Je príliš neskoro! Nemáme voľnú ani jednu posteľ. Keby ste prišli skôr, tak by som bol našiel miesto. No v túto nočnú hodinu? Ľutujem!
Hostinský si mohol ešte pomyslieť. Máriino tehotenstvo by mi mohlo spôsobiť problémy. Čo ak by počas pôrodu kričala a zobudila ostatných hostí? To všetko by nás vyrušovalo. A bábätko? Bábätká bývajú hlučné a nepokojné a toto je predsa hostinec, a nie pôrodnica. To by bolo ďalšie vyrušenie. Možno bola skutočne neskorá noc. Možno Jozef a Mária pôsobili príliš všedným dojmom. Boli to jednoduchí vidiečania. Akási bedač. Keby boli Jozef a Mária z kráľovského dvora, tak by hostinský pravdepodobne zareagoval ináč. Ak by títo dvaja prišli s ťavami a so služobníctvom a nemali so sebou len pár kusov oblečenia a unaveného somára, keby boli nevšední, tak pravdepodobne by nevšedne zareagoval aj hostinský a pozval ich dnu – cítil by predsa slušný zárobok. Jozef a Mária kráčajú k hostincu, neznie žiadne trúbenie, iba obyčajné zaklopanie na dvere v neskorú hodinu, keď bol hostinec už naplnený. Hostinský prehliadol všetky znamenia, a tak premeškal príležitosť stretnúť sa s Ježišom Kristom, stretnúť sa so svojím Spasiteľom.
V Papua-Novej Guinei, keď prichádzajú hostia na návštevu, tak neklopú na dvere, ale pred dverami zdvorilo zakašľú, aby ohlásili, že sú tam. Keď sa prekladatelia Biblie usilovali vysvetliť myšlienku, že Ježiš klope na dvere, miestni obyvatelia to nechápali. Misionári však veľmi elegantne vyriešili tento medzikultúrny problém. Tento verš zmenili na: Stojím pri dverách a kašlem.
Či už Ježiš odkašliava alebo klope na dvere, ide o to isté. On je jemný a zdvorilý. nevnucuje sa. No len čo prídeme k dverám, aby sme ich otvorili, tak nám zazvoní telefón, zaplače dieťa, doperie práčka alebo zapípa mobil so svojím elektronickým diárom a na nás vyskočí úloha, ktorú je potrebné okamžite realizovať. Áno, život je rušný, niekedy sa sami tomu čudujeme, čo všetko dokážeme zvládnuť, čo dokážeme vybaviť, odpracovať, zariadiť. Samo nebo vie, že robíme viac, ako vládzeme, ale koho to dnes zaujíma. My predsa musíme. A práve preto, že samotné nebo vie, čo všetko robíme a ako nemáme čas, tak opäť sú tu Vianoce. No Ježiš Kristus neprichádza so zoznamom toho, čo máme urobiť. On prichádza so zoznamom, čo všetko urobil pre nás. Ten, ktorý sa narodil v Betleheme, dvíha naše bremená a nepridáva nám ďalšie.
Otázkou však zostáva: Vnímame vôbec, že prichádza? Spozorovali sme všetky znamenia a indície prorockých textov, ktoré nám hovoria o príchode Mesiáša – môjho a tvojho Spasiteľa? Neurobíme presne tú istú chybu, ako urobil hostinský, keď Ježišovo klopanie na dvere bolo pre neho iba nepríjemným vyrušením? Neočakávame aj my iného Spasiteľa – politickú a sociálnu zmenu, ako očakával izraelský národ, a tak prehliadol, že Spasiteľ sveta je tu a leží v betlehemskej maštali v jasličkách na slame?
Bola by veľká škoda premeškať túto príležitosť. Vianoce sú tu opäť preto, lebo Boh nám dáva novú príležitosť. Ak si to premeškal minulého roku, či ešte niekedy skôr, tak teraz máš príležitosť počuť to tiché klopanie na dvere tvojho srdca, ktoré sa uchádza o tvoj život, pretože Ten, ktorý prichádza, ti prináša víťazstvo od smrti večnej a moci diabolskej. Narodené dieťa v Betleheme nepridáva tvojmu životu nové bremená, ale ich berie z tvojich pliec na svoje a kráča s nimi v ústrety krížu, kde môžeš vidieť dokonalú lásku, o ktorej rozprávajú Vianoce.
Opäť sú tu Vianoce so svojím jemným vyrušením, ktoré nám prináša radostnú správu o tom, že sa nám narodil Spasiteľ, ktorý nás prišiel zmieriť so svojím nebeským Otcom i s ľuďmi navzájom, aby sme nežili v údolí mín, ale v údolí radosti, pokoja a lásky a tak naplno mohli prežívať vianočný čas, prinášajúci nám nádej na nový a lepší život. Amen.
Modlitba:
Drahý náš nebeský Bože, ďakujeme Ti, že do tmy tohto sveta vstupuješ so Svojím svetlom v Ježišovi Kristovi, ktorý chce presvietiť temnotu nášho života. Ďakujeme Ti, že ak sme pozornými poslucháčmi, tak Vianoce nás vyrušujú, pretože nám kladú mnohé nepríjemné otázky, tykajúce sa nášho vzťahu s Tebou. A my potrebujeme toto vyrušenie, aby sme vo svete plnom rôznych mín nenávisti, arogancie, nezáujmu o človeka, korupcie a egoizmu, ktorý sa prejavuje v rôznych formách a podobách, vedeli, ktorým smerom sa máme vydať, a tak sa vyhnúť nebezpečenstvu, ktoré číha na náš časný i večný život. Nedovoľ, aby sme premeškali príležitosť, ako ju premeškal hostinský, stretnúť sa s Ježišom Kristom. Veď toto stretnutie je to najkrajšie stretnutie, pretože mení náš život, aby sa podobal obrazu, na ktorý sme boli stvorení. A to je ten dôvod, prečo prichádza Tvoj milý Syn do tohto sveta. Hriechom sme stratili niečo, čo sme niekedy vlastnili a narodením Tvojho Syna Ježiša Krista nám to opäť dávaš. Ďakujeme, že dielom Ježiša Krista máme opäť prístup k Tebe. Prosíme, aby svetlo Tvojej lásky preniklo do všetkých častí zeme a potešilo skormútených, dalo nádej v beznádeji a pozdvihlo všetkých klesajúcich pod rôznymi ťarchami života, aby sme všetci mohli volať: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Amen.
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Autor: Mgr. Roman Porubän