• Facebook

Cirkevný zbor

ECAV na Slovensku Kežmarok

Hviezdoslavova 18

060 01 Kežmarok

tel./fax: 052/4522242
e-mail: ecavkk@gmail.com

Evanjelický spevník - aplikácia do mobilu

© 2018 Roman Uhlár

 

Huncovce

Bohoslužby:

vo filiálke Huncovce sa konajú len príležitostne.

V období od jesene 2016 do jari 2017 sa kvôli rekonštrukcii v interiéri kostola vo Veľkej Lomnici konali bohoslužby v Huncovciach pravidelne každú druhú nedeľu.

Kostol v číslach:

Trvanie výstavby: 1,5 roka

Vysvätenie: 16. januára 1853

Vek budovy: >165 rokov

Dĺžka: ?? m  Šírka: ?? m  

Výška veže: ? m

Počet chórov: 1

Počet organových registrov/manuálov: 8/1

História cirkevného zboru

Priebeh reformácie v Huncovciach bol podobný ako v ostatných obciach na hornom Spiši. O rýchly štart sa postaral Tomáš Preisner, ktorý už v roku 1520 predniesol z kazateľnice v Ľubici v kostole Sv. Ducha 95 Lutherových výpovedí. Za prvého šíriteľa reformácie na hornom Spiši sa považuje až Juraj Leudischer, farár z Kežmarku (pôsobiaci v rokoch 1530 – 1547), ktorý kázal aj v okolitých obciach. V roku 1544 prešla na stranu reformácie už aj Levoča, ba dokonca spišský prepošt Ján Horváth, pôvodom z Veľkej Lomnice. Cirkevný zbor vznikol v roku 1548. Jeho farárom sa stal Georg Künsch. Spočiatku sa užíval na bohoslužby terajší rímskokatolícky kostol. Roku 1590 sa všetci farári horného Spiša pripojili na kongregácii v Žakovciach k novej reformovanej cirkvi. V druhej polovici 16. storočia prešli na evanjelickú vieru aj huncovský šľachtici z rodu Berzeviczy a z rodu Székely. 30. októbra 1603 prebiehalo v Huncovciach zasadnutie Bratstva XXIV. kráľovských farárov, na ktorom senior Joachim Goltz nabádal k ostražitosti pred útokmi katolíkov. Pretože evanjelici v Huncovciach tvorili absolútnu väčšinu, pripadol im kostol aj škola, v ktorej neskôr učil aj Juraj Lány.

Prudké zmeny nastali v období protireformácie a násilnej rekatolizácie. Odoberali sa všetky kostoly, dokonca aj tie, ktoré boli postavené už evanjelickým obyvateľstvom. Huncovský kostol obsadili cisárske vojská Juraja Bársonyho medzi 12. – 16. januárom v roku 1672. Deň na to bol obsadený aj kostol vo Veľkej Lomnici. Hovorí sa, že veriaci v Huncovciach zavreli svojho farára Štefana Bielika v kostole, ktorý potom osobne bránili. Obrana proti presile vojska bola samozrejme neúspešná. Bielik preto nakoniec musel podpísať reverz ako všetci a odišiel do exilu. Predtým ako sa stal samostatným farárom v Huncovciach, vykonával funkciu pokladníka na hrade v Kežmarku u rodiny Thököly a neskôr tam bol kantorom a kazateľom.

Počas obdobia stavovských povstaní, kedy sa vlastníctvo kostola často striedalo medzi evanjelikmi a katolíkmi, postihli obec viaceré pohromy. 14. apríla 1677 zachvátil Huncovce rozsiahly požiar, pri ktorom vyhorela polovica obce. V auguste roku 1696 postihol dedinu ďalší ničivý požiar, ktorý zdevastoval polovicu obydlí. Popolom ľahla aj fara a dom richtára Juraja Weisza. Sériu katastrof uzavrela v roku 1710 morová epidémia, ktorá usmrtila 450 Huncovčanov.

Aj napriek protireformačným snahám si Huncovce v 18. storočí udržali status evanjelickej dediny. Evanjelici tu tvorili tri štvrtiny obyvateľstva. Zásluhu na tom mali nielen zemepáni z Veľkej Lomnice, ktorí podporovali evanjelických farárov vykonávajúcich bohoslužby potajme, ale aj dostupnosť artikulárneho kostola v Kežmarku, ktorý je od Huncoviec vzdialený len 5 km. Rekatolizačný proces však mal svoje následky. Pomer evanjelikov a katolíkov sa takmer vyrovnal. V roku 1781 tu žilo 435 evanjelikov, 425 katolíkov384 židov. Avšak obe kresťanské cirkvi v neskoršom období zaostali v demografickom vývoji za Židmi. V roku 1789 tvorilo židovskú komunitu 420 ľudí a v roku 1820 mala už vyše 800 členov, čo tvorilo približne 40% obyvateľstva. Huncovce preslávila tunajšia ješiva - židovská škola vyššieho vzdelávania pre židovských mladých mužov, ktorí po jej absolvovaní vykonávali funkciu rabína vo väčších židovských diaspórach. Práve tá huncovská patrila k najvýznamnejším v Európe, kde študovali a pôsobili poprední rabíni z celého sveta. V roku 1821 si židia postavili vlastnú synagógu v klasicistickom štýle, ešte skôr ako evanjelici vlastný kostol. Budova synagógy dodnes stojí, avšak od II. svetovej vojny slúži ako sklad textilu. V tom čase tu židia tvorili takmer polovicu obyvateľstva.

 

Po vydaní Tolerančného patentu prejavili veľkú iniciatívu hlavne evanjelici z Veľkej Lomnice. Stavba chrámu v Lomnici bola schválená 16. októbra 1783 a 2. októbra 1785 sa v ňom konali aj prvé bohoslužby. Okrem finančnej podpory šľachtických rodín z Veľkej Lomnice k jeho výstavbe významne prispievali aj obyvatelia Huncoviec a Starej Lesnej, a to nielen peniazmi, ale napríklad aj povozmi, ktorými chodili zadarmo po stavebný materiál, dodávaním potravín pre stavebných robotníkov, darovaním dreva a podobne. Kostol mal preto slúžiť aj evanjelikom v Huncovciach. Vo Veľkej Lomnici mali aj svojho farára.

 

Keďže kapacita školy v Huncovciach nestačila, v roku 1785 sa evanjelici z Veľkej Lomnice, Huncoviec a Starej Lesnej obrátili na Spišskú stolicu so žiadosťou o stavbu vlastných škôl v týchto obciach. V tom čase bolo na škole 100 evanjelických žiakov25 katolíckych. Pozemok pre výstavbu evanjelickej školy poskytol Žigmund Berzeviczy a na jej postavenie sa v cirkvi vyzbieralo 60 zlatých. Na základe toho vydala Spišská stolica v roku 1786 súhlas s výstavbou. Prvým učiteľom na novej škole bol Andrej Bobak. Ten sa dostal do sporu so židmi, ktorí porušili vzájomnú dohodu s evanjelickou cirkvou. Podľa nej sa mohli vyučovania zúčastniť aj židovské deti a to za poplatok 30 zlatých ročne. Tí však svoju povinnosť odmietli vykonať s argumentom, že učiteľ nevie dobre po nemecky.

Koniec 18. storočia a začiatok 19. storočia znamenal pre huncovských evanjelikov oživenie, čo sa prejavilo aj na štatistikách obyvateľstva. Do roku 1845 počet židov a katolíkov mierne poklesol avšak počet evanjelického obyvateľstva sa zdvojnásobil. Od druhej polovice 19. storočia tak tvorili evanjelici takmer polovicu obyvateľstva. Huncovskí evanjelici však stále nemali svoj vlastný kostol. Plánovali si ho postaviť ešte v roku 1825, ale pre požiar, ktorý zničil skoro celú dedinu, poučení z podobných tragédií z Veľkej Lomnice v rokoch 1788 (požiar zničil strechu nového kostola, fary a školu) a 1813 (povodeň zničila zvonicu a poškodila aj kostol) museli tento zámer odložili. Napriek početnosti evanjelikov boli Huncovce filiálkou Veľkej Lomnice. Napokon sa Huncovčania pustili do výstavby vlastného kostola.

S výstavbou sa začalo v roku 1851 pod vedením urodzeného pána Teodora von Sponera. Základný kameň bol položený 15. júna 1851 na sviatok Svätej Trojice. Stavebným majstrom bol Johann Forberger z Kežmarku a dozor nad prácami vykonávali členovia zboru. Kamenný materiál zabezpečila urodzená pani Terézia von Matyasovszky.

 

Organ bol postavený v roku 1852 a pochádza z dielne Andrása Zimmera z Levoče. Má jeden manuál a 8 registrov: Octav 2‘; Principal 8‘; Mixtur 3‘; Flöte 4‘; Flöte 8‘; Quinte 1-1/3‘; Gemshorn 4‘ a Subbass 16‘. Hrací stôl je podobne zdobený ako na organe vo Veľkej Lomnici. Pôvodný pozitív v Lomnici bol postavený o rok skôr (v roku 1851) rovnako z dielne Andrása Zimmera, preto je pravdepodobné, že Lomničania zachovali jeho pôvodný dizajn počas stavby nového organu.

Príkladom úzkeho prepojenia Veľkej Lomnice a Huncoviec bol aj oltárny obraz. Autorom pôvodného oltárneho obrazu bol, rovnako ako v Lomnici, Jozef Czauczik. Obraz taktiež postihol rovnaký osud, počas evakuácií a odsune nemeckého obyvateľstva po II. svetovej vojne ho Nemci zobrali a nie je o ňom žiadna zmienka.

Celkové náklady na postavenie kostola činili sumu 13 936 zlatých. Posviacka kostola sa konala 16. januára 1853. Kostol bol postavený v neskoro-klasicistickom štýle, pôvodne bez veže. JednoIoďový objekt je zaklenutý pruskými klenbami. Fasáda je členená pilastrami a lizénami, zakončená murovanými štítmi. Interiér chrámu je taktiež v klasicistickom štýle a oltár tvorí dominantu. Pred oltárom je krstiteľnica a za ním sa nachádza drevená sakristia. V nej sú zachované na drevenej stene ceruzou písané záznamy, pravdepodobne o počte veriacich pri Večeri Pánovej medzi rokmi 1931 až 1944. Vľavo od oltára sa nachádza jednoducho riešená kazateľnica postavená na drevenej stopke, bez výraznej výzdoby. Kazateľnicu zhotovil stolársky majster Johann Kotsch z Veľkej Lomnice. V strede kostola na ľavej strane je osadená pamätná tabuľa obetiam I. svetovej vojny z radov huncovských evanjelikov a oproti nej na pravej strane sa nachádza reliéf Martina Luthera. Najstaršou pamiatkou je kamenná náhrobná doska Juraja Okoličániho nachádzajúci sa na pravom kamennom pilieri pri vchode do kostola z roku 1651.

Veža má tri zvony. Najstarší a zároveň najmenší zvon, bol odliaty už v roku 1837 v dielni Vavrinca Burgera z Dobšinej. Stredný a veľký zvon boli odliate v roku 1921 v zlievarni v Chabořoviciach (okres Ústi nad Labem, ČR), ktorá tam funguje dodnes. I. svetová vojna si vyžiadala nie len ľudské obete. Aj v tejto obci boli zvony skonfiškované a použité na odliatie kanónov. 

 

Posledne pôsobiacim farárom tu bol Adalbert Thinschmied. V medzivojnovom období bola evanjelická cirkev v Huncovciach filiálkou cirkevného zboru Veľká Lomnica, kde pôsobil farár Július Mohr (v rokoch 1916 — 1942). Po evakuáciách Nemcov ustupujúcich pred Červenou armádou a povojnovom odsune obyvateľstva nemeckej národnosti počet evanjelikov v obci výrazne poklesol. V roku 1948 ich bolo už iba 40. Po pričlenení Veľkej Lomnice k cirkevnému zboru v Kežmarku tu slúžili kežmarskí farári: Ondrej Spišák, Alexander Kowarik, Ondrej Ilenin, Jozef Benka, Ondrej KočRoman Porubän.

Dnes sa dá počet evanjelikov v Huncovciach vyjadriť jednociferným číslom a tak sa tu konajú bohoslužby už iba výnimočne. Naposledy to bolo pravidelne každý druhý týždeň v nedeľu od jesene 2016 do jari 2017, kedy sa kostol naplno využíval namiesto filiálky Veľká Lomnica, pre opravu interiéru tamojšieho kostola. V roku 2018 sa tu dokonca po dlhých desaťročiach konala aj konfirmácia.