​​

A. Krst svätý

​

Sviatosť krstu svätého prisluhuje ev. a. v. cirkev deťom (dojčaťom), deťom do konfirmačného veku, ako aj mládeži (nad konfirmačný vek) a dospelým, za týchto podmienok.

1. Krst detí (dojčiat)

​

• a) krst dieťaťa musia požiadať rodičia, alebo aspoň jeden rodič osobne. Duchovný pastier (farár) je povinný viesť s rodičmi a krstnými rodičmi pastorálny rozhovor o význame, zmysle a záväznosti krstu svätého. Zistí, čí sú rodičia pokrstení, konfirmovaní a cirkevne zosobášení. Ak z rozhovoru vyplynie, že tieto podmienky nespĺňajú, vedie rodičov k rozhodnutiu, aby pred krstom dieťaťa boli oni sami najprv pokrstení (konfirmovaní) a ich manželstvo evanjelicko-kresťanským spôsobom požehnané. Krst sa neprislúži, ak aspoň jeden z rodičov nebude pokrstený, a ak krstní rodičia nedostanú od rodičov (alebo pestúnov, vychovávateľov) písomné právo vychovávať dieťa vo viere. Vo zvláštnych prípadoch udelí výnimku príslušný senior.

• b) V prípade, že krst žiadajú starí rodičia alebo príbuzní, duchovný pastier rozhodne o prislúžení krstu na základe posúdenia predpokladov pre krst a výchovu dieťaťa v rodine a v spolupráci s cirkvou. V každom prípade do 15 rokov dieťaťa je potrebný súhlas zákonného zástupcu.

• c) Krstní rodičia majú byť zásadne ev. a. v. V prípade závažných dôvodov jeden z krstných rodičov môže byť členom inej kresťanskej cirkvi. Krstní rodičia ev. a. v. musia byť pokrstení a konfirmovaní a v prípade manželov - krstných rodičov aj cirkevne zosobášení. Krstní rodičia z inej cirkvi musia byť pokrstení. Krstným rodičom nemôže byť ten, kto nemá pokrstené vlastné deti, alebo deti krstného rodiča ev. a. v. nasledujú vierovyznanie neevanjelického rodiča. Po vekovej stránke za krstných rodičov z ev. a. v. cirkvi možno prijať člena po konfirmácii. Ak rodina trvá na krstných rodičoch, ktorí nespĺňajú hore uvedené predpoklady, navrhne kňaz rodine popri týchto krstných rodičoch ďalších spomedzi členov cirkevného zboru, ktorí prijmú túto úlohu menom cirkevného zboru.

• d) Pri krste detí slobodných matiek vyžaduje sa u matky dieťaťa jej vlastný krst a konfirmácia.

• e) Pri výkone krstu musia byť osobne prítomní rodičia a krstní rodičia dieťaťa. S ich neprítomnosťou možno súhlasiť len z veľmi vážnych dôvodov.

• f) Ak sú krstní rodičia (jeden z nich) v čase krstu dieťaťa vzdialení, alebo z iných dôvodov neprítomní, zastupujú ich náhradní krstní rodičia (za tých istých podmienok), ktorých treba zapísať do matriky po riadnych krstných rodičoch ako zastupujúcich.

• g) Pri skúmaní cirkevnoprávnych predpokladov tých, čo nie sú členmi cirkevného zboru, v ktorom sa krst koná, musia títo predložiť doklady o krste, konfirmácii, prípadne o cirkevnom sobáši.

• h) Celý cirkevný zbor modlitebne a konkrétnou pomocou podporuje duchovný rast pokrsteného.

2. Krst detí do konfirmačného veku

​

• a) Pri krste detí do konfirmačného veku platia podmienky ako pri krste detí (dojčiat).

• b) Analogicky platia podmienky pre krstných rodičov ako pri krste detí - dojčiat.

• c) V pastorálnom rozhovore s rodičmi takého dieťaťa duchovný pastier pripraví dieťa ku krstu primerane veku dieťaťa, aby mohlo samo chápať a priznať sa k daru Božej milosti v krste.

• d) Ak je dieťa v konfirmačnom veku, možno ho najprv pokrstiť a potom zapojiť do konfirmačnej prípravy, alebo najprv zapojiť do konfirmačnej prípravy (s ostatnými konfirmandmi) a potom po vyznaní viery pred konfirmáciou pokrstiť.

3. Krst mládeže a dospelých

• a) Mládež (od konfirmačného veku) a dospelých možno pokrstiť len po predchádzajúcej príprave (rozsah konfirmačnej látky).

• b) Úrad krstných rodičov v týchto prípadoch nahradia dvaja svedkovia, pre ktorých však platia rovnaké podmienky ako pri krstných rodičoch.

4. Miesto krstu

​

• Krstiť je potrebné zásadne v chráme, pokiaľ možno v rámci služieb Božích. Zo závažných dôvodov možno krstiť aj v zborovej miestnosti, alebo na inom primeranom mieste. V prípade ohrozenia života dieťaťa možno krstiť aj v nemocnici alebo domácnosti. Pri takomto krste je potrebné sa usilovať o prítomnosť aspoň krstných rodičov. Ak to nie je možné (dieťa je napr. v inkubátore a do týchto miestností zdravotnícky personál nikoho okrem farára nepustí), je potrebné požiadať o prítomnosť pri krste niekoho z veriacich členov zdravotníckeho personálu. Pri zápise do matriky zapíše sa ich meno ako zastupujúcich krstných rodičov. Pri výkone v nemocniciach nemusí farár použiť luterák.

​

5. Krsty z iných cirkevných zborov

​

• Zásadne nemožno krstiť deti z iných cirkevných zborov (ako i mládež a dospelých). V prípade, že je farár o takú službu požiadaný, je povinný pred krstom vyžiadať si ku krstu súhlas od farára zboru, do ktorého dieťa podľa trvalého alebo prechodného pobytu rodičov patrí (viď Cirkevná ústava). Po vykonaní krstu zašle farár dáta rodičov, krstných rodičov, dieťaťa s dátumom krstu farárovi patričného zboru na záznam do matriky pokrstených. Do matriky vlastného zboru (v ktorom bolo dieťa pokrstené) zapíše krst bez poradového čísla. V prípade takéhoto krstu platia rovnako všetky podmienky, ako sú uvedené v bode 1.

​

6. Zápis do matriky pokrstených

​

• Zápis do matriky pokrstených je farár povinný vykonať po každom krste so všetkými údajmi, presne podľa rubrík, ktoré matrika vyžaduje. Osobne podpíše zápis krstu v kolónke určenej pre krstiaceho. Zápis má charakter evidencie v rámci pastorálnej starostlivosti o členov cirkevného zboru.

​

7. Svedectvo o krste

• Po vykonaní krstu je duchovný pastier (farár) povinný odovzdať rodičom svedectvo o krste dieťaťa, ako aj o každom vykonanom krste (mládež, dospelí). Duplikát svedectva o krste na požiadanie stránky vydá farský úrad len v prípade, že nejde o prestup do inej cirkvi, alebo o sobáš v inej cirkvi.

​

8. Krst dieťaťa inoveriacich rodičov

​

• Krst dieťaťa inoveriacich rodičov je možný len po predchádzajúcom súhlase (dišpenz) dištriktuálneho biskupa.