Duchovná pieseň je neodmysliteľnou súčasťou života skutočného kresťana. V duchovných piesňach veriaci ľudia vyjadrujú svoje myšlienky, city a vzťahy k Bohu, a k sebe navzájom.

​

Spevokol evanjelického cirkevného zboru v Kežmarku bol založený koncom roka 1947 na podnet brata farára Ondreja Spišiaka. Viedol ho učiteľ Vladimír Antol. Spievali sa nielen náboženské, ale aj svetské piesne, podľa potreby. Skúšky spevokolu boli 2 - 3 krát týždenne. Piesňami spevokol obohatil služby Božie v domácom cirkevnom zbore, ale aj v iných cirkevných zboroch.

 

Začiatkom roka 1949 ochabla činnosť spevokolu, po zákaze viesť spevokol učiteľ Antol odstúpil z funkcie zbormajstra. Žezlo viesť spevokol pripadlo sestre kantorke Kataríne Mehlyovej, ktorá viedla spevokol až do svojho dôchodku. Činnosť spevokolu sa zamerala na významné sviatky v cirkevnom roku. Skúšky členov spevokolu boli podľa potreby.

 

Neskôr bola dirigentkou spevokolu prof. Ružena Baráthová, ktorá pre svoj zlý zdravotný stav v lete roku 1994 spevokol odovzdala do rúk sestre Márii Šimanskej.

 

Spevokol sa začal schádzať pravidelne. Skupinka členov začala spievať aj na pohreboch a sobášoch. Počet členov spevokole bol okolo 20 - 25. Problémy s dochádzkou na skúšky boli, tak ako aj teraz. Ale spevokol i napriek problémom nezanikol.

 

Po ukončení vedenia spevokolu sestry Šimanskej, sa vďaka Bohu tejto úlohy ujal brat

farár Mgr. Roman Porubän, ktorý sa vzorne stará o jeho rast i naďalej.

 

V súčasnosti má spevokol 30 členov, ktorí sa stretávajú pravidelne v stredu o 18:00 v auditóriu lýcea. Skúšky začínajú krátkym zamyslením nad Božím slovom a modlitbou, ktorú si pravidelne pripravuje Mikuláš Lipták, či niektorí členovia zborového spevokolu. Potom pokračujeme hlasovou rozcvičkou, opakovaním starých a nácvikom nových piesní.

​

Počet aktívnych členov spevokolu je stabilný, i keď potrebujeme posilniť soprán – vyšší ženský hlas, na ktorom je postavená hlavná melódia celej skladby – chorálu a zároveň potrebujeme posilniť aj tenor – čo je mužský vyšší hlas. Pozývame medzi nás všetkých ochotných ľudí, ktorých Pán Boh obdaril dobrým hlasom, aby ním poslúžili v spoločenstve nášho cirkevného zboru, ale aj na iných miestach cirkvi či našej spoločnosti. Ak chceme, aby naďalej zborový spevokol fungoval, tak potrebuje mať ochotných spevákov, potrebuje generáciu, ktorá by nie z povinnosti, ale z hrdosti prevzala túto zodpovednosť na svoje plecia, že môže Bohu spievať na česť a chválu. Bola by škoda, keby spevokol zanikol, a to len kvôli tomu, že sme si nevedeli nájsť čas, aby sme mohli Bohu vrátiť len to, čo nám On štedro rozdal. Tým by sme sa aj spreneverili odkazu našich predkov, ktorí tu založili tento spevokol a ktorý funguje od čias brata farára Spišáka, a to je skoro 80 rokov. Všetkým členom spevokolu patria úprimné slová vďaky za dlhoročnú službu, ktorou môžeme prispieť k duchovnému rastu nášho spoločenstva.