Kázeň: 3. adventná nedeľa

Updated: Feb 2, 2019

(16. decembra 2018, 9:00 h. Kežmarok, Nový kostol; 10:30 h. Veľká Lomnica)


Kázňový text: Evanjelium podľa Lukáša 1, 26-33

Ako ste sa dnes pozdravili, keď ste prišli do kostola? Akým pozdravom vás privítala sestra kostolníčka, ak ste sa s ňou stretli vo dverách? Niektorí ste sa pozdravili: Dobrý deň! Alebo ste povedali: Prajem vám príjemný dobrý deň. Možno ste si navzájom podali ruky a tí mladší zodvihli ruku a povedali: Ahoj. V našej kultúre máme veľmi veľa formálnych i neformálnych pozdravov. A nie je tomu tak iba v našej kultúre, skoro všade sa stretávame s rôznymi pozdravmi, ktoré ľudia používajú k tomu, aby sa vzájomne privítali. Text, ktorý si o chvíľu prečítame, hovorí o jednom stretnutí, ktoré sprevádzal tiež pozdrav. Tento pozdrav nebol obyčajný. A práve o tomto pozdrave chceme dnes spoločne premýšľať. Započúvajme sa teda do slov z Lukášovho evanjelia 1,26-33.


26 Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta 27 k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa volal Jozef a bol z domu Dávidovho; panna sa volala Mária. 28 Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou! Blahoslavená medzi ženami!] 29 Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav. 30 Ale anjel jej povedal: Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. 31 Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš. 32 Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky a Jeho kráľovstvu nebude konca.

Príbeh, ktorý sme si prečítali je každému z nás veľmi dobre známy. Anjel Gabriel prináša Márii posolstvo o narodení Ježiša Krista a pozdravuje ju slovami: „Buď pozdravená, milosťou obdarená. Pán s Tebou.“ A my v nasledujúcom verši čítame: „Ona, zarazená jeho rečou, premýšľala, aký to pozdrav.“ Ak Máriu tieto slová pozdravu zarazili a ona o nich premýšľala, tak by sme sa mali aj my zastaviť nad týmito slovami a premýšľať o nich.


1. Buď pozdravená. To je prvá časť tohto pozdravu, ktorý sa používa aj v našej kultúre, keď povieme: Pozdravujem vás. No však zamysleli sme sa niekedy nad týmto pozdravom? Vieme vôbec, čo znamená? V tom slove buď pozdravený môžeme počuť kmeň slova zdravie. To znamená, že týmto pozdravom človeku prajeme zdravie. Český ekumenický preklad túto časť textu aj tak prekladá: „Buď zdráva“ a z katolíckeho prekladu to poznáme pod slovným spojením „Zdravas Mária“. Buď zdravá je určite pekné prianie, pretože zdravie má obrovský a zásadný význam pre náš život. Všetci túžime po zdraví a modlíme sa za zdravie či usilujeme o to, aby sme boli zdraví.


No keby sme doslovne preložili pôvodné grécke spojenie, tak tento text by musel znieť: „Raduj sa“. Taký je skutočný význam tohto slova. V našej kultúre si slovami: Pozdravujem vás prajeme zdravie, no však na území Palestíny sa zdravili slovom Šalom, čo v preklade znamená pokoj, ktorý prináša zmierenie s Bohom a radosť zo spoločenstva s Ním. To boli pre Židov tie najväčšie hodnoty, aké si mohli pre svoj život priať. Tento pozdrav radosti bol teda úplne bežným pozdravom v novozmluvnej dobe. Tak, ako sa my dnes nezamýšľame nad bežnými pozdravmi, keď si prajeme pokoj, zdravie a radosť – a ide to z nás akosi automaticky, tak ani Židia a Gréci si v tejto dobe neuvedomovali, že niekomu prajú radosť. Bolo to niečo automatické.


V Novej zmluve sa tento pozdrav vyskytuje trikrát. V našom dnešnom kázňovom texte je to po prvýkrát. Druhý, kto tento pozdrav použil, bol Judáš, keď bozkom zradil Ježiša Krista. A potom sú tu ešte rímski vojaci, ktorí sa vysmievali Ježišovi Kristovi po bičovaní. Je nám ťažko, keď sa zamyslíme nad významom týchto pozdravov a dáme ich do súvislosti s Judášovou zradou a rímskymi vojakmi. Oni zrádzajú a mučia Ježiša a pritom mu hovoria: Raduj sa! V tej situácii však nebolo nič, z čoho by sa mal Ježiš radovať. Skôr naopak. Mária však stojí v úplne inej pozícii. Ona má dôvod k radosti. Veď predsa anjel jej prináša novinu o narodení sa Spasiteľa sveta.


I v Starej zmluve v gréckom preklade v tzv. LXX je päťkrát použitý tento pozdrav, no však ako skutočná výzva k radosti. Poukážem na dva texty. Prvý z nich sa nachádza u proroka Sofoniáša 3,14: „Plesaj, dcéra Siona, výskaj, Izrael! Raduj sa a jasaj celým srdcom, dcéra Jeruzalema.“ Druhý text sa nachádza u proroka Zachariáša 9,9: „Hlasne plesaj, dcéra Siona, zvučne jasaj, dcéra Jeruzalema. Pozri, tvoj kráľ prichádza k Tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslici, na osliatku, mláďati oslice.“ Toto sú verše, ktoré sa stali základom nejednej piesne, spievanej počas adventného obdobia. A práve preto, že tieto slová sú spojené so zasľúbením Mesiáša, tak aj anjel Gabriel používa rovnaké slová, keď oznamuje Márii, že sa jej narodí Mesiáš. Anjel teda hovorí: Raduj sa! Tak je aj tento text preložený v slovenskom ekumenickom preklade.


Toto je úžasná historická skutočnosť, v ktorej sa nachádza výzva k radosti aj pre nás. Rovnako i my sa máme radovať z toho, že sa narodí Mesiáš – Spasiteľ sveta. Myslím si, že Vianoce chce každý jeden z nás prežiť v radosti. Túto radosť si aj navzájom prajeme, či dokonca sa usilujeme o ňu. Ale nezamenili sme si zmysel tohto slova? Nie je naša radosť naviazaná na materiálne skutočnosti? Skúsme sa zamyslieť nad sebou. Čo nám cez Vianoce prináša radosť? Neurobili sme si z radosti cieľ Vianoc?


Pán Boh v Starej zmluve ustanovil veľmi veľa sviatkov. Oslavy, ktoré sprevádzala radosť, však neboli cieľom. To boli iba prostriedky, ktoré mali ľuďom pripomínať, čo významného pre nich Boh urobil. Cieľom sviatkov bolo zachovanie a povzbudenie ľudí vo viere. To isté platí aj dnes. Cieľom Vianoc nie je radosť z hojnosti, radosť z darčekov, radosť z toho, že je rodina pokope. Cieľom Vianoc, ku ktorým sa blížime, je pripomenúť si oveľa väčšiu radosť. A tá radosť spočíva v tom, že do sveta prichádza Mesiáš, ktorý nás zachráni od smrti večnej a moci diabolskej. A tak radosť z blížiacich sa Vianoc má byť iba prostriedkom, ktorý vzbudí našu vieru.


Pán Boh nechce, aby sme teraz odsunuli radosť z Vianoc. Urobme si Vianoce čo najradostnejšie – navarme si dobré jedlo, vyzdobme si príbytky, pripravme si pre svojich blízkych pekné darčeky. Urobme to najlepšie, ako to vieme urobiť. Ale uvedomme si, že radosť z týchto krásnych vecí má nás viesť k oveľa väčšej radosti, k radosti, ktorú Boh pre nás položil do betlehemských jaslí. Táto radosť má našu vieru povzbudzovať v každodenných zápasoch.


2. Milosťou obdarená. To je druhá časť pozdravu, ktorým anjel oslovil Máriu. Tá prvá časť nebola pre Máriu sama o sebe ničím prekvapivá. Oveľa väčšie prekvapenie Mária počuje v tejto druhej časti pozdravu. V skutočnosti v gréčtine ide o jedno slovo, ale to slovo nie je obyčajným slovom, ktoré by len tak niekto niekde povedal 16-ročnému dievčaťu, ktoré v spoločnosti nemá žiadny sociálny status. To slovo je veľmi významné, pretože na pozadí tohto slova stojí sám Boh. Boh je teda ten, kto zahrnul Máriu svojou milosťou.


Mária sa tak stáva príjemcom správy o Božej milosti. Čo to pre Máriu znamená, že je zahrnutá Božou milosťou? O čom jej to anjel v pozdrave hovorí? Veď má jej predsa oznámiť narodenie Spasiteľa sveta. Tento pozdrav nám ukazuje na to, kým Mária je. V prvom rade je potrebné, aby sme si uvedomili, že aj Mária je hriešna, inak by Božiu milosť nepotrebovala. To druhé, čo je potrebné si uvedomiť, je to, že Mária nebola nejaká svätica, ktorá by si zaslúžila byť matkou Spasiteľa, lebo žila bez hriechu. Nie! Mária bola hriešna žena, ktorá prijala Božiu milosť. A keď hovorím, že bola hriešna, tak tým nehovorím, že by bola bezbožná. Naopak, jej charakter prezrádza, že to bola žena, ktorá milovala Hospodina a nasledovala Ho vierou. No napriek tomu bola hriešnou ženou, a preto anjel ju pozdravuje slovami: „Milosťou obdarená.“


Tento verš bol však v minulosti prekrútený. Latinský preklad Božieho slova – Vulgata, ktorý dominoval v starovekej i stredovekej cirkvi, má tento verš zle preložený. Dáva mu úplne iný zmysel, čo sa potom samozrejme odzrkadlilo v učení rímsko-katolíckej cirkvi. Latinský preklad to neprekladá milosťou naplnená, ale milosťou plná. A to je v teológii veľmi veľký rozdiel. No výklad tohto latinského prekladu dopadol v cirkvi ešte oveľa horšie. Nielen v minulosti sa tvrdilo, ale i dodnes rímskokatolícka cirkev tvrdí, že Mária má toľko milosti, že ju môže rozdávať i ďalším, pretože je „milosti plná“. Tu vidíme, čo urobí jeden chybný preklad. Mária nie je tá, kto milosť rozdáva, ona je tá, ktorá milosť prijíma, ktorá bola milosťou zahrnutá. A darcom tejto milosti nie je nikto iný ako Boh.


Čo je to milosť? Poznáme prezidentskú milosť. Prezident ju dáva tomu, kto je vinný. Milosť spôsobí to, že previnilec je pustený na slobodu. Ale tento človek sa už nikdy nezbaví záznamu v registri trestov. Často počujeme príklad o topiacom sa človeku, ktorý nemá nádej, aby sa sám zachránil. Takýto obraz nám predstavuje človeka v jeho beznádejnom zápase s hriechom. Boh je však prirovnaný k záchrancovi, ktorý topiaceho sa človeka z milosti zachráni. Ale to stále nie je dosť dobrý príklad na to, že človek, ktorý žije vo svete bez Boha, je mŕtvy. Ešte lepším príkladom Božej milosti je situácia, keď utopený človek leží na morskom dne a je mŕtvy. Boh sa však k tejto rozkladajúcej mŕtvole skláňa a vdychuje mu nový život. Toto je milosť. A toto urobil Ježiš Kristus pre nás na Golgote. A pokiaľ sme túto záchranu vierou prijali, tak sme tí, ktorí sme boli zahrnutí Božou milosťou. Už nie sme mŕtvoly, pretože sme prijali Božiu milosť. Ak sme vo svojom živote neurobili rozhodnutie pre Boha, možno to bude znieť pre niekoho morbídne, tak sme stále mŕtvoly na morskom dne.


Božou milosťou sme neboli zahrnutí iba v čase, keď bolo vykonané dielo spasenia. Boh kresťana zahrňuje svojou milosťou každý deň. Všímame si to? Uvedomujeme si, čo Boh pre nás dnes urobil? Zahrnul nás svojou milosťou. Poďakovali sme Mu, že vďaka Jeho milosti budeme mať počas Vianoc plné stoly? Uvedomujeme si, že iba z Jeho milosti môžu byť tohtoročné štedrovečerné bohoslužby? Sme Bohu vďační za to, že sa môžeme spoločne schádzať? To všetko je Božia milosť. Božia milosť nie je iba abstraktný pojem, ale ona je viditeľná všade okolo nás.


Neviem, do akej miery si to uvedomujeme, ale i nás zahrnula Božia milosť. Čo s tým urobíme? Urobme to, čo urobila Mária. Premýšľajme o tom a som presvedčený, že potom bude Pán Boh skrze nás oslávený. Výsledkom premýšľania Márie bol krásny chválospev, ktorý zaspievala na oslavu Boha. Rovnako aj my Boha chváľme a ďakujme Mu za Jeho veľkú milosť.


3. Pán s tebou. V poslednej časti anjelského pozdravu sa nachádza krásne povzbudenie so zasľúbením: „Pán s tebou.“ Táto veta nemá sloveso. Keď tam dáme sloveso v prítomnom čase, tak dostaneme tvar: Pán je s Tebou. Taká