Kázeň: Adventný modlitebný týždeň 2. časť

Updated: Feb 2, 2019

(11. decembra 2018, 18:00 h. Kežmarok, auditórium lýcea)


Hviezda dáva nádej a pomoc osvecujúc noc



Žalm 27,1-4.7.8.13.14

1 Dávidov.Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať? 2 Keď sa zlostníci približujú ku mne, aby mi zožierali telo, utláčatelia a nepriatelia moji potknú sa a padnú. 3 Keby sa rozložil proti mne tábor, moje srdce sa nebojí; a keby sa aj vojna strhla proti mne, aj vtedy dúfam. 4 Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.

7 Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma! 8 Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! Tvoju tvár hľadám, Hospodine.

13 Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. 14 Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina!


Suspírium

Chceme byť ľuďmi nádeje, drahý Bože, aby sme videli jasne Tvoju milosť a lásku, ktorá sa k nám skláňa v prichádzajúcom Mesiášovi. Ako ľudia nádeje chceme kráčať za hviezdou, presvetľujúcou tmavú noc, ktorá nás privedie k tomu pravému svetlu, uloženému v betlehemských jasliach. Daj nám preto viac nádeje, ktorá by svoj pohľad upriamovala do nebies, odkiaľ k nám prichádza pomoc. Amen.


Kázňový text:


4. Kniha Mojžišova 24,17

Uvidím Ho, ale nie teraz, zahľadím sa na Neho, ale nie zblízka! Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela a zdrví sluchy Moábove i temená všetkých synov Šétových.

Izaiáš 9,1

Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.

Matúš 2,2

a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť.

Už v starých dobách Pán Boh dáva svojmu ľudu znamenie. Týmto znamením je „Hviezda zasľúbenia“. „Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela.“ Toto zasľúbenie zaznelo deťom Izraela z úst proroka Bileáma ešte na púšti, čiže skôr, než zaujali kanaánsku krajinu, ktorú národ dostal dedične do vlastníctva. „Uvidím ho, ale nie teraz, zahľadím sa na Neho, ale nie zblízka! Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela.“


Hviezda teda bola znamením pre príchod Spasiteľa. Izraelský národ už v dávnych dobách bol oboznámený prostredníctvom prorokov o tomto Božom zjavení. A my vieme, že keď sa zjavila hviezda, tak izraelský národ spal. Hoci bol v túžobnom očakávaní svojho Mesiáša, predsa nepostrehol toto znamenie neba. Do Betlehema prichádzajú iba Mudrci od východu a pastieri, ktorí pasú svoje stáda na betlehemských stráňach a ktorým túto radostnú novinu oznamujú anjeli. Izrael tíško spí a prehliada znamenie hviezdy, o ktorom hovoril prorok Bileám, ale aj prorok Izaiáš.


Prečo sa to tak stalo? Prečo izraelský národ, ktorý bol v túžobnom adventnom očakávaní svojho Mesiáša, keď sa Mesiáš narodil, tak spal a absolútne nezaregistroval toto znamenie? Ako som už povedal, v izraelskom národe dávno zaznievali proroctvá o očakávanom Mesiášovi, ktorého Pán Boh pošle na túto zem. Tieto prorocké predpovede neboli len nejakým tušením niečoho, čo sa má stať. Oni boli jasným Božím slovom a my dnes s odstupom času môžeme vyznať, že Božie slovo zvestované ústami prorokov sa naplnilo – nebolo prázdne a ani nevyšlo nazmar. Čo Boh zasľúbil, to sa aj stalo.


Predpovede o Mesiášovi dozrievali zvlášť v ťažkom položení izraelského národa, keď celý národ bol utláčaný nepriateľmi. Politický svet, do ktorého patrila aj Palestína, bol pod zákonmi zvrchovanej rímskej moci. Keď sa Ježiš narodil v Betleheme, v Ríme vládol cisár Augustus. O izraelskej krajine, mohli by sme povedať, že bola vlastne protektorátom rímskej ríše. Židia nemali radi Rimanov kvôli okupácii svojej vlasti. Rímsky senát menoval za kráľa Židov Herodesa Veľkého. Bol to človek, ktorý síce v Izraeli panoval úspešne, no však za cenu podvodov, bezohľadnosti a mnohej krutosti. Židia preto nemali radi Herodesa a očakávali svojho kráľa, ktorý by ich spod nadvlády a krutosti rímskej moci vyslobodil. A tak vlastne očakávali politického mesiáša, a nie Mesiáša, ktorý by ich oslobodil od hriechu a stal sa prekleňovacím mostom medzi Bohom a človekom.


Vyvolený Boží ľud čaká mesiáša pevnej ruky, ktorý sa bude chopiť zbrane, zaženie Rimanov za hranice a nanovo obnoví zašlú slávu Dávidovho kráľovstva. A tak sme svedkami toho, ako izraelský národ prorocké predpovede o Mesiášovi, ktorého meno má byť „Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti a Knieža pokoja“ (Iz 9,5b) pochopil úplne inak, ako ich Boh prostredníctvom prorokov sprostredkoval tomuto národu. Tento ľud prehliadol znamenie hviezdy, ktorá Božie zjavenie sprevádzala. V tom spočíval celý problém očakávania zasľúbeného Mesiáša.


Hviezda bola vždy znamením pre príchod Spasiteľa. Tak nám o tom hovorí Božie slovo. Dietky Izraela sa zakaždým mohli pri pohľade na nebo rozpamätať aj v pochmúrnych časoch na toto zasľúbenie. Táto hviezda im dávala nádej, že príde Ten, o ktorom hovorili proroci a naplní všetky zasľúbenia. Mať nádej - to je pre človeka veľmi dôležité. Ak má človek nádej, tak jeho život má zmysel a jasný cieľ. Človek nádeje nie je zmietaný v tomto svete zo strany do strany. Je pevný a neklátivý. Vie, čo má vo svojom živote robiť, vie, kde je jeho miesto a aké je jeho poslanie, pretože nádej, ktorú má, tá mu jasne určuje smer životnej cesty. Ak človek stráca nádej, tak stráca zo svojho obzoru zmysel života, ponára sa do pesimizmu a najradšej by ani nebol. Nemať nádej - to je strašná vec lebo človek v takom prípade skutočne tápe a nemá sa čoho chytiť, nemá žiadnu oporu, nemá žiadne istoty, nemá nádej.


Mať nádej - to znamená mať istotu toho, že je tu niekto, na koho sa môžem obrátiť, ku komu môžem volať o pomoc. Mať nádej - to znamená očakávať pomoc z rozličných bied života, z ktorých sa človek nevie sám dostať. Izraelský národ má nádej, veď Božie zasľúbenia, o ktoré sa opiera, znejú veľmi jasne. Ale položme si otázku: Aká je ich nádej? Čo očakávajú od tejto nádeje? Nádej môže byť aj falošná, a práve toto sledujeme u izraelského národa v čase, keď sa narodil Ježiš Kristus. Ich nádej spočívala v očakávaní politického mesiáša. Izrael nečaká Božieho Syna, ktorý by ich mal vyslobodiť od hriechu, ale očakáva muža – bojovníka, ktorý ich vyslobodí spod nadvlády Rimanov. Falošná nádej ich nakoniec priviedla k veľkému sklamaniu. Zaslepení pomermi, v ktorých žili, zaslepení sociálnou biedou, ktorá národ sužovala, to všetko upriamilo ich nádej nesprávnym smerom. Iba niekoľko ľudí očakávalo Mesiáša, ktorý ich vyslobodí od hriechu, ako bol staručký Simeon. O ňom v Božom slove čítame: „Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela a Duch Svätý bol v ňom.“ (L 2,25) Okrem Simeona podobne očakávala Mesiáša aj prorokyňa Anna „pristúpiac k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema.“ (L 2,38)


Akú máme my nádej a koho my očakávame? Nepodobáme sa niekedy izraelskému národu, ktorý očakával pomoc len v tých sociálno-spoločenských problémoch? Čo je pre nás dôležitejšie: hmotné statky a sociálne istoty, dobrá vláda, ktorá by nám zabezpečila pokojný život alebo naša nádej sa obracia k duchovným hodnotám, ktoré ani moľ ani hrdza neničí a zlodeji nemôžu ukradnúť? Akú máme my nádej? Je upriamená správnym smerom? Nie je to falošná nádej, ktorá očakáva viac sociálnych istôt ako tých duchovných, prichádzajúcich k nám v narodenom Spasiteľovi? To sú otázky, nad ktorými by sme sa mali vážne zamyslieť, pretože ak budeme žiť v takejto falošnej nádeji, tak po nej určite príde obrovské sklamanie.

Aby sa naša nádej upriamovala správnym smerom, potrebné je ísť za hviezdou. Hviezda je vždy svetlom, ktoré osvecuje noc. Nádej sa môže stať falošnou nádejou preto, lebo v tej tmavej noci strácame orientáciu, strácame ten správny smer. Hviezda nám osvecuje noc a ukazuje správny smer tak, ako ho ukazovala mudrcom od východu, ktorí sa prišli narodenému židovskému kráľovi pokloniť a priniesli mu vzácne dary. Mudrci mali nádej, že táto hviezda ich privedie na to správne miesto. A nakoniec sa tak aj stalo. Hviezda, ktorú videli na východe, ich priviedla až do Betlehema. Táto hviezda im svietila na ceste a pomáhala im prekonávať všetky ťažkosti a problémy spojené s putovaním za Spasiteľom sveta, o ktorých sme si včera rozprávali. Pomáhala im znášať trpkosť púšte, rozdielnosť názorov a rozličnosť pováh.


Táto hviezda chce aj nám svietiť na cestu, aby sme neblúdili a nedali sa zlákať postrannými javmi, ktoré odvádzajú našu pozornosť. Táto hviezda je pre nás znamením Božej veľkosti a Božích možností v našich nemožnostiach a slabostiach. Hviezda z Jákoba ako svetlo žiariace v tme je znamením prichádzajúceho Mesiáša, ktorý je nádejou nielen pre Izrael, ale aj pre mňa a pre teba. Obracia sa naša nádej práve týmto smerom?. Vidíme jasne v prorockých predpovediach prichádzajúceho Mesiáša? Alebo sme stratili z obzoru hviezdu a tápeme v adventnej tme nevediac, kde nasmerovať našu nádej? Nie je často u nás noc? Noc v nás a okolo nás?


Sami vidíme, ako dnešný svet žije v noci. Noci hriechu, nemravnosti, sklamania, podvodov, nemocí a podobne. Vidíme, ako táto noc, ktorú spôsobuje diabol, sa čoraz viac rozmáha a napĺňa životy mnohých ľudí – mladých ľudí. A výsledkom tejto noci je, že čítame parte na dverách obchodu, ako si mladý človek zobral život. Možno nevidel žiadne východisko zo situácie, v ktorej sa nachádzal. Nevidel hviezdu, ktorá by mu svietila do tmy jeho života. Samozrejme, že v tmavej noci sa ťažko orientuje. Človek stráca nádej na pomoc, ktorá je pre nás prichystaná. Ak sa nachádzame v hustej tme, tak túto pomoc nevieme nájsť či častokrát ani ju nechceme nájsť, a tak pred svetlom tejto nádeje si radšej zakrývame oči, aby toto svetlo neodhalilo v nás tmavú a hustú noc hriechu. Ale ak svoj pohľad necháme presvietiť svetlom hviezdy, tak ona nás privedie k nádeji, ktorá sa má narodiť v Betleheme a svojím životom, utrpením a smrťou nám pripraví miesto v nebesiach. Toto je východisko z ľudských nemožností a slabostí. Toto je nádej a pomoc, ktorá sa nám ponúka.


Kde je tma noci, tam nevidieť na krok. Kde však je noc, tak tam vychádza aj hviezda a kde je hviezda, tam je aj svetlo, ktoré nám umožní konať východiskové kroky, ktoré nám umožní, aby v tej tme sme našli správny smer. Čo je však k tomu potrebné? Pozdvihnúť svoje hlavy. Iba tak môžeme uzrieť svetlo hviezdy. Aj evanjelista Lukáš nám hovorí: „Vzpriamte a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie.“ Podobnú skúsenosť so svetlom, ktoré je východiskom z tmy, má aj prorok Micheáš: „Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vyslyší. Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.“ (Mich 7,7.8)


„Vzpriamte a pozdvihnite svoje hlavy“ „Ja chcem hľadieť na Hospodina, ktorý je mi svetlom.“ Oba tieto texty nám hovoria, kde máme obracať svoj pohľad a odkiaľ očakávať pomoc. Nevzdávajme sa tejto nádeje, o ktorej nám hovorí Božie slovo. Svet nám ponúka určite veľa atraktívnejších pomocí, atraktívnejších nádejí, ktoré nám sľubujú sociálne istoty, rovnosť šancí, skvelé uplatnenie, dobrý plat, no v konečnom dôsledku všetko toto je len zahmlievací manéver. Človek v opojení týchto lukratívnych možností si myslí, v akom úžasnom svetle žije. No toto svetlo je len svetlom do času, ktorého olej sa čochvíľa minie a potom prichádza tmavá noc a kruté vytriezvenie.


Prijmime, bratia a sestry, znamenie hviezdy, ktorá osvecuje tmu do svojho každodenného života. Nepozerajme sa iba okolo seba vo chvíľach, keď do nášho života vtiahla noc, lebo ostaneme bezradní. Pozrime sa smerom nahor, aby svetlo zaplnilo našu dušu a vzbudilo nádej. Každý jeden z nás v tejto adventnej dobre potrebuje svetlo do svojich problémov, potrebuje svetlo pre svoj manželský život, pre svoju rodinu, potrebuje svetlo pre výchovu detí. Ale rovnako aj tento cirkevný zbor potrebuje svetlo, aby starosti, neraz duchovná bieda, rôzne úlohy, a problémy, s ktorými sa boríme, boli presvietené svetlom Ježiša Krista, a tak nám bolo poukázané na riešenie, ktoré bude budovať toto spoločenstvo v jednu rodinu, skladajúcu svoju nádej v Spasiteľa sveta, od ktorého očakávame pomoc.

Boh chce rozliať svetlo pomoci aj do nášho cirkevného zboru. Boh chce rozliať svetlo pomoci pre teba, pre tvoju rodinu, pre tvojich priateľov a blízkych. Boh chce rozliať svetlo pomoci do dnešnej tvojej nálady, ak bola otrávená nejakými nepríjemnosťami. Boh chce rozliať svetlo pomoci do tvojich problémov, do tvojho problematického charakteru, do tvojho trápenia a myslenia, do tvojich zlyhaní. Ak vidíš jasne svetlo Božej hviezdy, svetlo tohto Božieho zjavenia, tak buď si istý, že nádej Božej pomoci prichádza a chce spôsobiť, aby tvoj život bol duchovne dynamickým životom. Nechaj sa rozhýbať touto nádejou, pretože adventní ľudia sú ľuďmi nádeje. Znamenie hviezdy má moc ich aj z nás urobiť. Amen.


Modlitba:

Svätý a milosrdný Bože, Ty si splnil túžby starozmluvného ľudu a naplnil svoje zasľúbenia, keď si poslal na svet Svojho Syna Pána Ježiša Krista. V Ňom tomuto národu i celému svetu zažiarilo pravé svetlo. V Ňom máme tú nádej, ktorá nám dáva istotu večného života. Nádej, ktorá nám pomáha v rozličných biedach a dáva záruku toho, že Ty nás neopustíš a nezanecháš. Daj, nech betlehemská hviezda svieti aj nám na tejto ceste, aby sme v tmavej noci tohto sveta nestratili správny smer, ale došli až do cieľa, pripraveného nám v nebesiach. Prosíme, Bože, za všetkých, ktorí doposiaľ žijú v tme a táto tma napĺňa, zotročuje či priamo likviduje ich život. Nech v ich živote zažiari to pravé svetlo, svetlo Ježiša Krista, aby poznali zmysel a cieľ svojho života a zbytočne s ním nehazardovali. Posilni našu vieru, ktorá sa často kláti, ukáž nám cestu, keď stratíme spred seba cieľ, ktorým si Ty, Pane. Rozlej svetlo pomoci i do nášho cirkevného zboru, aby sme nažívali medzi sebou v láske, nevytvárali neraz svojimi rečami bariéry, ktoré nás od seba oddeľujú a spôsobujú mnohé nedorozumenia. Tvoj pokoj nech zavládne v srdciach každého jedného z nás a svetlo Tvojho zjavenia nech nám dáva nádej, že Ty prichádzaš so svojou pomocou v dieťati, na ktorého narodenie sa pripravujeme. Vypočuj nás, keď k Tebe spoločne voláme:


Otče náš, ktorý si v nebesiach!

Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.

Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.



Autor: Mgr. Roman Porubän

27 views
  • Facebook

Cirkevný zbor

ECAV na Slovensku Kežmarok

Hviezdoslavova 18

060 01 Kežmarok

tel./fax: 052/4522242
e-mail: ecavkk@gmail.com

Evanjelický spevník - aplikácia do mobilu

© 2018 Roman Uhlár