Kázeň: Adventný modlitebný týždeň 2. časť

Updated: Feb 2, 2019

(11. decembra 2018, 18:00 h. Kežmarok, auditórium lýcea)


Hviezda dáva nádej a pomoc osvecujúc noc



Žalm 27,1-4.7.8.13.14

1 Dávidov.Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať? 2 Keď sa zlostníci približujú ku mne, aby mi zožierali telo, utláčatelia a nepriatelia moji potknú sa a padnú. 3 Keby sa rozložil proti mne tábor, moje srdce sa nebojí; a keby sa aj vojna strhla proti mne, aj vtedy dúfam. 4 Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme.

7 Čuj, Hospodine, môj hlas, keď volám, zmiluj sa nado mnou a vyslyš ma! 8 Tebe pripomína moje srdce Tvoj príkaz: Hľadajte moju tvár! Tvoju tvár hľadám, Hospodine.

13 Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. 14 Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina!


Suspírium

Chceme byť ľuďmi nádeje, drahý Bože, aby sme videli jasne Tvoju milosť a lásku, ktorá sa k nám skláňa v prichádzajúcom Mesiášovi. Ako ľudia nádeje chceme kráčať za hviezdou, presvetľujúcou tmavú noc, ktorá nás privedie k tomu pravému svetlu, uloženému v betlehemských jasliach. Daj nám preto viac nádeje, ktorá by svoj pohľad upriamovala do nebies, odkiaľ k nám prichádza pomoc. Amen.


Kázňový text:


4. Kniha Mojžišova 24,17

Uvidím Ho, ale nie teraz, zahľadím sa na Neho, ale nie zblízka! Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela a zdrví sluchy Moábove i temená všetkých synov Šétových.

Izaiáš 9,1

Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.

Matúš 2,2

a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť.

Už v starých dobách Pán Boh dáva svojmu ľudu znamenie. Týmto znamením je „Hviezda zasľúbenia“. „Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela.“ Toto zasľúbenie zaznelo deťom Izraela z úst proroka Bileáma ešte na púšti, čiže skôr, než zaujali kanaánsku krajinu, ktorú národ dostal dedične do vlastníctva. „Uvidím ho, ale nie teraz, zahľadím sa na Neho, ale nie zblízka! Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela.“


Hviezda teda bola znamením pre príchod Spasiteľa. Izraelský národ už v dávnych dobách bol oboznámený prostredníctvom prorokov o tomto Božom zjavení. A my vieme, že keď sa zjavila hviezda, tak izraelský národ spal. Hoci bol v túžobnom očakávaní svojho Mesiáša, predsa nepostrehol toto znamenie neba. Do Betlehema prichádzajú iba Mudrci od východu a pastieri, ktorí pasú svoje stáda na betlehemských stráňach a ktorým túto radostnú novinu oznamujú anjeli. Izrael tíško spí a prehliada znamenie hviezdy, o ktorom hovoril prorok Bileám, ale aj prorok Izaiáš.


Prečo sa to tak stalo? Prečo izraelský národ, ktorý bol v túžobnom adventnom očakávaní svojho Mesiáša, keď sa Mesiáš narodil, tak spal a absolútne nezaregistroval toto znamenie? Ako som už povedal, v izraelskom národe dávno zaznievali proroctvá o očakávanom Mesiášovi, ktorého Pán Boh pošle na túto zem. Tieto prorocké predpovede neboli len nejakým tušením niečoho, čo sa má stať. Oni boli jasným Božím slovom a my dnes s odstupom času môžeme vyznať, že Božie slovo zvestované ústami prorokov sa naplnilo – nebolo prázdne a ani nevyšlo nazmar. Čo Boh zasľúbil, to sa aj stalo.


Predpovede o Mesiášovi dozrievali zvlášť v ťažkom položení izraelského národa, keď celý národ bol utláčaný nepriateľmi. Politický svet, do ktorého patrila aj Palestína, bol pod zákonmi zvrchovanej rímskej moci. Keď sa Ježiš narodil v Betleheme, v Ríme vládol cisár Augustus. O izraelskej krajine, mohli by sme povedať, že bola vlastne protektorátom rímskej ríše. Židia nemali radi Rimanov kvôli okupácii svojej vlasti. Rímsky senát menoval za kráľa Židov Herodesa Veľkého. Bol to človek, ktorý síce v Izraeli panoval úspešne, no však za cenu podvodov, bezohľadnosti a mnohej krutosti. Židia preto nemali radi Herodesa a očakávali svojho kráľa, ktorý by ich spod nadvlády a krutosti rímskej moci vyslobodil. A tak vlastne očakávali politického mesiáša, a nie Mesiáša, ktorý by ich oslobodil od hriechu a stal sa prekleňovacím mostom medzi Bohom a človekom.


Vyvolený Boží ľud čaká mesiáša pevnej ruky, ktorý sa bude chopiť zbrane, zaženie Rimanov za hranice a nanovo obnoví zašlú slávu Dávidovho kráľovstva. A tak sme svedkami toho, ako izraelský národ prorocké predpovede o Mesiášovi, ktorého meno má byť „Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti a Knieža pokoja“ (Iz 9,5b) pochopil úplne inak, ako ich Boh prostredníctvom prorokov sprostredkoval tomuto národu. Tento ľud prehliadol znamenie hviezdy, ktorá Božie zjavenie sprevádzala. V tom spočíval celý problém očakávania zasľúbeného Mesiáša.


Hviezda bola vždy znamením pre príchod Spasiteľa. Tak nám o tom hovorí Božie slovo. Dietky Izraela sa zakaždým mohli pri pohľade na nebo rozpamätať aj v pochmúrnych časoch na toto zasľúbenie. Táto hviezda im dávala nádej, že príde Ten, o ktorom hovorili proroci a naplní všetky zasľúbenia. Mať nádej - to je pre človeka veľmi dôležité. Ak má človek nádej, tak jeho život má zmysel a jasný cieľ. Človek nádeje nie je zmietaný v tomto svete zo strany do strany. Je pevný a neklátivý. Vie, čo má vo svojom živote robiť, vie, kde je jeho miesto a aké je jeho poslanie, pretože nádej, ktorú má, tá mu jasne určuje smer životnej cesty. Ak človek stráca nádej, tak stráca zo svojho obzoru zmysel života, ponára sa do pesimizmu a najradšej by ani nebol. Nemať nádej - to je strašná vec lebo človek v takom prípade skutočne tápe a nemá sa čoho chytiť, nemá žiadnu oporu, nemá žiadne istoty, nemá nádej.


Mať nádej - to znamená mať istotu toho, že je tu niekto, na koho sa môžem obrátiť, ku komu môžem volať o pomoc. Mať nádej - to znamená očakávať pomoc z rozličných bied života, z ktorých sa človek nevie sám dostať. Izraelský národ má nádej, veď Božie zasľúbenia, o ktoré sa opiera, znejú veľmi jasne. Ale položme si otázku: Aká je ich nádej? Čo očakávajú od tejto nádeje? Nádej môže byť aj falošná, a práve toto sledujeme u izraelského národa v čase, keď sa narodil Ježiš Kristus. Ich nádej spočívala v očakávaní politického mesiáša. Izrael nečaká Božieho Syna, ktorý by ich mal vyslobodiť od hriechu, ale očakáva muža – bojovníka, ktorý ich vyslobodí spod nadvlády Rimanov. Falošná nádej ich nakoniec priviedla k veľkému sklamaniu. Zaslepení pomermi, v ktorých žili, zaslepení sociálnou biedou, ktorá národ sužovala, to všetko upriamilo ich nádej nesprávnym smerom. Iba niekoľko ľudí očakávalo Mesiáša, ktorý ich vyslobodí od hriechu, ako bol staručký Simeon. O ňom v Božom slove čítame: „Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela a Duch Svätý bol v ňom.“ (L 2,25) Okrem Simeona podobne očakávala Mesiáša aj prorokyňa Anna „pristúpiac k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema.“ (L 2,38)


Akú máme my nádej a koho my očakávame? Nepodobáme sa niekedy izraelskému národu, ktorý očakával pomoc len v tých sociálno-spoločenských problémoch? Čo je pre nás dôležitejšie: hmotné statky a sociálne istoty, dobrá vláda, ktorá by nám zabezpečila pokojný život alebo naša nádej sa obracia k duchovným hodnotám, ktoré ani moľ ani hrdza neničí a zlodeji nemôžu ukradnúť? Akú máme my nádej? Je upriamená správnym smerom? Nie je to falošná nádej, ktorá očakáva viac sociálnych istôt ako tých duchovných, prichádzajúcich k nám v narodenom Spasiteľovi? To sú otázky, nad ktorými by sme sa mali vážne zamyslieť, pretože ak budeme žiť v takejto falošnej nádeji, tak po nej určite príde obrovské sklamanie.

Aby sa naša nádej upriamovala správnym smerom, potrebné je ísť za hviezdou. Hviezda je vždy svetlom, ktoré osvecuje noc. Nádej sa môže stať falošnou nádejou preto, lebo v tej tmavej noci strácame orientáciu, strácame ten správny smer. Hviezda nám osvecuje noc a ukazuje správny smer tak, ako ho ukazovala mudrcom od východu, ktorí sa prišli narodenému židovskému kráľovi pokloniť a priniesli mu vzácne dary. Mudrci mali nádej, že táto hviezda ich privedie na to správne miesto. A nakoniec sa tak aj stalo. Hviezda, ktorú videli na východe, ich priviedla až do Betlehema. Táto hviezda im svietila na ceste a pomáhala im prekonávať všetky ťažkosti a problémy spojené s putovaním za Spasiteľom sveta, o ktorých sme si včera rozprávali. Pomáhala im znášať trpkosť púšte, rozdielnosť názorov a rozličnosť pováh.


Táto hviezda chce aj nám svietiť na cestu, aby sme neblúdili a nedali sa zlákať postrannými javmi, ktoré odvádzajú našu pozornosť. Táto hviezda je pre nás znamením Božej veľkosti a Božích možností v našich nemožnostiach a slabostiach. Hviezda z Jákoba ako svetlo žiariace v tme je znamením prichádzajúceho Mesiáša, ktorý je nádejou nielen pre Izrael, ale aj pre mňa a pre teba. Obracia sa naša nádej práve týmto smerom?. Vidíme jasne v prorockých predpovediach prichádzajúceho Mesiáša? Alebo sme stratili z obzoru hviezdu a tápeme v adventnej tme nevediac, kde nasmerovať našu nádej? Nie je často u nás noc? Noc v nás a okolo nás?