(12. decembra 2018, 18:00 h. Kežmarok, auditórium lýcea)
Hviezda je znamením Kráľa pre tvoj život
Žalm 95,1-7
1 Poďte, plesajme Hospodinovi, jasajme zvučne skale našej spásy! 2 Predstúpme pred Neho s poďakovaním, zvučne Mu jasajme chválospevy! 3 Lebo Hospodin je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký Kráľ. 4 V jeho rukách sú hlbiny zeme, Jeho sú vrchov končiare. 5 Jeho je more - On ho učinil; aj pevnina, čo Jeho ruky utvorili. 6 Vojdite! Padnime a klaňajme sa, pokľaknime pred Hospodinom, svojím Tvorcom! 7 Lebo On je náš Boh, my ľud Jeho pastvy a ovce Jeho ruky. Kiežby ste počuli dnes Jeho hlas!
Suspírium
Kráľu nebies! Kto vysloví mena Tvojho moc? Kto pri diele, ktoré konáš, môže Ti pomôcť? Len ten žije. na koho Ty v láske pohliadneš. Svety vstali, svety padnú, keď Ty rozkážeš. Kriste, Kráľu vyvýšený! Teba vzývame, srdcia s láskou k nohám Tvojím svätým skladáme. Tebe slúžiť, za Teba mrieť na zemi náš diel, s Tebou večne v sláve tróniť žitia nášho cieľ. Amen. (ES 233)
Kázňový text:
4. Kniha Mojžišova 24,15-19
15 Potom predniesol svoju výpoveď: Výrok Bileáma, syna Beórovho, a výrok muža s otvorenými očami, 16 výrok toho, kto počúva reči Božie a pozná múdrosť Najvyššieho, ktorý Všemohúceho videnie vidí, ktorý padá a má odokryté oči: 17 Uvidím Ho, ale nie teraz, zahľadím sa na Neho, ale nie zblízka! Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela a zdrví sluchy Moábove i temená všetkých synov Šétových. 18 Edóm mu bude vlastníctvom, vlastníctvom mu bude Séír, jeho nepriateľ; avšak Izrael získa moc. 19 Vládnuť bude ten, čo pochodí z Jákoba, a vyhubí utečencov z mesta.
1. Kniha Mojžišova 49,10
10 Nevzdiali sa berla od Júdu ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého národy budú poslúchať.
Evanjelium podľa Matúša 2,2.6.19
2 a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. 6 A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. 19 Ale keď Herodes umrel, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi v Egypte
Bileámove zasľúbenie hviezdy má pokračovanie, ktoré nám umožňuje poznať hviezdu ako znamenie kráľa: „povstane žezlo z Izraela“. Vieme, že žezlo patrilo do rúk kráľov a bolo jedným zo symbolov moci. Tak isto aj berla, o ktorej sa hovorí v Jákobovom požehnaní: „Nevzdiali sa berla od Júdu ani viditeľné žezlo od jeho nôh.“, patrí tiež k symbolom moci. Berla alebo pastierska palica bola vždy označením vodcu. Zo starozmluvných príbehov poznáme veľmi dobre jedného vodcu s palicou. Bol ním Mojžiš, ktorému sám Pán Boh dáva palicu. Obyčajne berla či pastierska palica bývala z dreva. Užívaním berly alebo žezla sa označovala zvrchovaná moc kráľov, vodcov, predákov a kráľovských poslov. Poznajúc prorocké predpovede o narodení Ježiša Krista aj mudrci označili betlehemské dieťa podľa týchto symbolov za Kráľa. Hviezda, ktorá ich tam privádza, je znamením toho, že sa narodí židovský kráľ. „Povstane žezlo z Izraela.“
Keďže samotní mudrci vnímajú znamenie hviezdy ako znamenie príchodu zasľúbeného Kráľa, po svojom príchode do Jeruzalema sa pýtajú: „Kde je ten narodený Kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť.“ Jeruzalem však vôbec netuší, aký kráľ sa má narodiť. Však majú predsa Kráľa Herodesa Veľkého, ktorého do tejto provincie dosadila rímska ríša. Načo by im bol ešte jeden kráľ? Naozaj sa má narodiť kráľ? Žeby Herodes čakal ďalšieho mužského potomka, z ktorého by urobil svojho nástupníka? Nie, Herodes nečaká dieťa. Veď dokonca povraždil svojich synov z obavy pred tým, aby nezasadli na jeho trón. Herodes bol až priam chorobne posadnutý mocou a nezniesol myšlienku, že by v Izraeli mal byť niekto iný kráľom ako on. Stačil len malý náznak toho, že niekto sa usiloval o kráľovské žezlo a automaticky ho Herodes dal popraviť alebo nejakým iným spôsobom zlikvidovať.
Ale mudrci prichádzajú do Jeruzalema so správou, že sa narodil židovský kráľ. Dokonca cestou sa zastavujú aj na kráľovskom dvore a samotnému Herodesovi oznamujú túto novinu. Ako sa asi správa Herodes, keď počuje, že sa narodil židovský kráľ? „Predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš.“ (Mt 2,3.4) Tí mu určite potvrdili starozmluvné proroctvá, ktoré pravdepodobne tiež nepochopili a mysleli si, že nový židovský kráľ má skutočne zaujať kráľovský trón nad Izraelom. Aj títo kráľovskí radcovia videli v Ježišovi Kristovi len politického Mesiáša.
Herodes ako kráľ sa cíti byť ohrozený. Informácia od mudrcov z východu ho predesila. On, ktorý nedovolil nikomu, aby len náznakom sa zaujímal o kráľovský trón, tak odrazu je tu niekto, o kom sa už hovorí, že je novým kráľom Židov. Diplomatickým spôsobom sa Herodes povypytoval mudrcov na čas, kedy sa zjavila hviezda. „A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku, a keď ho nájdete oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa mu.“ (Mt 2,8) Herodes chcel mudrcov zneužiť na špionážne účely, aby v konečnom dôsledku sa zbavil novonarodeného židovského kráľa. A že tento úmysel skutočne mal, to potvrdzujú následné udalosti, odohrávajúce sa v Betleheme, keď dal vyvraždiť všetky deti do dvoch rokov, aby mal istotu toho, že medzi nimi určite bude aj toto dieťa, o ktorom sa hovorí, že je novým kráľom Židov. Ale Pán Boh nedovolil, aby Jeho dielo bolo zničené. Mudrcov posiela domov úplne iným smerom a Jozefa a Máriu vysiela na cestu do Egypta.
Áno, v Betleheme sa narodil nový židovský Kráľ. No nebol to kráľ, ktorý by túžil po svetskej moci. Nebol to Kráľ, ktorý by túžil zasadnúť na Herodesov trón a prechádzať sa v jeho luxusných komnatách. Takýto cieľ novonarodený Kráľ, ktorého znamením je hviezda, nemá. On chce byť Kráľom, ale nie kráľom nad zemskými statkami. Bude mu to síce ponúknuté: „Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať“, ale On túto ponuku odmietne, pretože Boh Ho neposiela do tohto sveta za týmto účelom. On chce byť kráľom, ale kráľom nad mojím a tvojím životom. A tak Herodesove obavy sú úplne zbytočné. Špionážna činnosť, do ktorej nevedomky chce zapojiť mudrcov, je zbytočná, aj jeho hnev, keď sa mudrci nevracajú cestou domov cez Jeruzalem, je zbytočný a nakoniec i samotné vyvraždenie detí v Betleheme, ktoré vzišlo v zápale Herodesovho hnevu, je zbytočné.
Mudrci kráčajú do Betlehema a nemajú pochybnosť o tom, či ten, ktorý je cez stáročia očakávaný a ústami prorokov predpovedaný, je Kráľ. Pravdepodobne poznali aj Zachariášove proroctvo: „Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy.“ (Zach 9,9) Mudrci sa preto pýtajú v Jeruzaleme, kde je tento kráľ, oznamovaný prorokmi, lebo chcú s Ním spojiť svoje životy. Uvedomujú si, že to nie je obyčajný kráľ, ale kráľ, ktorého posiela sám Pán Boh.
Narodené betlehemské dieťa je teda Kráľ. Na to ako by sme niekedy zabudli. Skomercionalizované Betlehemy urobili z tohto Kráľa častokrát len nemohúce dieťa, ktoré sa narodilo v neľudských podmienkach maštale. Čo už len takéto dieťa nám môže priniesť. Vianočný folklór okolo narodenia Ježiša Krista úplne zdevastoval tú skutočnosť, že ten, ktorý sa narodil v jasličkách na slame, je Kráľ. Kráľ, ktorý neprichádza ako nejaká bábková figúrka pre svoj ľud, ale kráľ, ktorý prichádza, aby svojmu ľudu panoval.
Uvedomujeme si túto skutočnosť vo svojom živote? Uvedomujeme si, že betlehemská hviezda je znamením Kráľa, ktorý chce vládnuť v mojom a tvojom živote? Uvedomujeme si, že ten, ktorý sa má narodiť v Betleheme a bude položený do jasiel so slamou, je Kráľom so všetkou mocou, ktorá kráľovi prináleží? Mudrci od východu si túto skutočnosť uvedomovali, pretože keď prichádzajú do Betlehema k jasličkám, kde je uložený Kráľ Židov, ale rovnako aj Kráľ, ktorý chce byť kráľom môjho a tvojho života, tak v bázni pred Ním „padli na tvár a klaňali sa Mu.“ (Mt 2,11)
Po hebrejsky kráľ sa povie „melek“, čo v preklade znamená – mocný. Narodený kráľ v Betleheme je obdarený Božou mocou. Je obdarený mocou, ktorá má poraziť diabla, aby človek dosiahol to, čo pádom Adama a Evy stratil – večné spoločenstvo s Bohom. Takéhoto kráľa Boh posiela do tohto sveta. Neposiela ho iba pre izraelský národ, ale posiela ho pre všetkých, ktorí sa chcú poddať Jeho moci, ktorí chcú vo svojom živote mať spoločenstvo s Bohom a raz s Ním prebývať aj vo večnej sláve. Túžime po takomto spoločenstve, ktoré nás spája s naším Stvoriteľom? Ten Kráľ, ktorí sa má narodiť v Betleheme, nám takéto spoločenstvo ponúka. On má tú moc očistiť nás od hriechu, aby sme mohli bez obáv a strachu predstúpiť pred Boží trón. Ak prijmeme tohto Kráľa, tak nemusíme sa už viacej báť, čo s nami bude, ako sa báli Adam a Eva, keď počuli kroky Hospodina Boha za podvečerného vánku a mali sa s Ním stretnúť. Nie, my sa nemusíme báť toho dňa, keď sa stretneme zoči voči s naším Stvoriteľom, pretože máme mocného Kráľa, ktorý svojou smrťou nám umožnil predstúpiť pred Boha nášho Otca bez strachu. On je našou zárukou bezpečnosti.
No ak chceme mať takúto záruku, tak je potrebné, aby sme tohto Kráľa vo svojom živote brali vážne a nepozerali sa na Neho ako nejakú bábkovú figúrku. Tento Kráľ chce panovať v našom živote, ale uvedomme si, že neznesie konkurenciu. Neznesie, aby ešte niekto iný panoval v našom srdci. On si nárokuje na celé srdce. Iba tak nám môže dať istotu a zaručiť bezpečnosť. Vládnuť chce iba sám. Samozrejme, že tento Kráľ nevyvádza tak, ako vyvádzal Herodes, keď sa dozvedel, že v Betleheme sa narodila konkurencia. Je smutný z toho, ak sa rozhodneme pre iného kráľa, no upozorňuje nás, že potom, keď sa jedného dňa postavíme pred súdnu stolicu Božiu, On nebude našou zárukou bezpečnosti.
Aké urobíme rozhodnutie, záleží len a len na nás: Tento kráľ nás však upozorňuje: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne.“ (Mt 6,24) V tomto adventnom čase v prenikavom pohľade na seba máme tú možnosť, aby sme zistili, kto vládne v našom vnútri. Ak sa pozorne zahľadíme do seba, tak sa pýtajme: Čo všetko opanovalo môj život? Čo všetko kraľuje v mojom živote? Koho vôľu plním a o čo sa vlastne snažím? Robím iba to, čo mi povedia druhí ľudia, k čomu ma navedú moji priatelia, alebo sa snažím konať to, čo chce odo mňa Kráľ, ktorého hviezda je pre mňa znamením? Možno nás opanovala mamona a kvôli nej nevidíme hodnoty kráľovstva, ktoré nám prináša narodený Kráľ v Betleheme. „Nezhromažďujme si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujme si poklady v nebi.“ Častokrát sú to aj priatelia, ktorých zvodom podľahneme a necháme zo sebou manipulovať, ako sa im to páči. Neraz si ani nevšimneme túto hru, do ktorej sme sa zamotali ako mačka do klbka nití. Inokedy to môžu byť zase koníčky a v konečnom dôsledku možno sami chceme byť kráľmi.
Ak pri prenikavom pohľade do seba objavíme toto a mnoho ďalších vecí im podobných, tak to je dôkazom toho, že sme ešte nezazreli hviezdu Kráľa, to je dôkazom toho, že tento Kráľ, narodený v Betleheme je stále pre nás len nejakou bábkou, folklórom Vianoc a podobne. To je dôkazom toho, že kráľ, ktorý prichádza plný milosti a lásky, sa ešte stále nenarodil v našom živote.
Narodený kráľ chce panovať v nás? Ale ako sa má Jeho narodenie v mojom a tvojom živote prejaviť? Už som povedal, že u mudrcov sa to prejavilo uctievaním. Keď prišli do Betlehema, padli na tvár, poklonili sa Mu a priniesli kráľovské dary: zlato, kadidlo a myrhu. Uctievanie v Oriente sa prejavovalo padnutím na tvár do prachu zeme pred kráľom. Toto bol prejav úplnej pokory pred majestátom. Aj my máme v tomto adventnom čase možnosť padnúť do prachu zeme a obnoviť svoj vzťah ku Kráľovi úprimným pokáním. Činíme ho každého dňa, alebo si to odkladáme na poslednú nedeľu adventnú, pretože vtedy bude prislúžená sviatosť Večere Pánovej? Činiť pokánie v tejto adventnej dobe neznamená len vyznávať hriechy. To je síce potrebné, ale ďalším krokom je hľadať narodeného Kráľa. Skúmajme, čím bol náš život opanovaný, kto v ňom vládol a potom spoznajúc ničotu toho všetkého v pokore padnime pred majestátom skutočného Kráľa. Iba vtedy mu budeme chcieť s ochotou slúžiť.
Mudrci okrem pokory, prejavenej padnutím na tvár, prinášajú narodenému kráľovi aj dary. Čo mu máme my priniesť? Rozmýšľali sme niekedy nad touto otázkou? Aký dar Mu môžem dať ja a ty? A vôbec, môžeme mu dať nejaký dar? Samozrejme, že každý jeden z nás Mu môže dať dar. Aký? Je to dar ochotne slúžiť tomuto Kráľovi. Tento dar služby môžeš prinášať doma vo svojej rodine, v zamestnaní, kde sa stretávaš so svojimi kolegami, tento dar môžeš prinášať v cirkevnom zbore, lebo tvoj zbor ho potrebuje. Tento dar je rovnako vzácnym darom, ako boli dary, ktoré priniesli mudrci.
Dar, to je to, čo vlastníš a rád sa toho zriekaš v prospech cirkvi či svojho blížneho. Skús preto Kráľovi kráľov darovať svoj hlas, svoje ruky, svoje srdce i svoj jazyk. Aj 1. decembra deti darovali svoj čas, keď piekli perníky do domova dôchodcov. To je ich dar pre Kráľa kráľov. Všetko, čo máš drahý brat a sestra, všetko, čo si od Neho prijal, postav do služby Jemu. Potom spoznáš veľkosť narodeného Kráľa a Jeho dôležitosť pre tvoj život. Potom bude dávanie pre teba nie povinnosťou, ale radostnou výsadou, ako to bolo pre mudrcov od východu. Znamenie hviezdy ťa k tomu pozýva: „Ajhľa, tvoj kráľ prichádza.“ Otvor mu brány srdca, buď štedrým darcom, postav sa do Jeho služby, aby si aj ty dostal kráľovskú výsadu patriť k Jeho služobníctvu. Amen.
Modlitba:
Pane Ježiši Kriste ďakujeme Ti, že v tomto adventnom čase prichádzaš k nám ako Kráľ, vystrojený všetkou mocou z výsosti, ktorú Ti dal tvoj nebeský Otec. Odpusť nám to, keď častokrát Ťa nevidíme ako Kráľa, ale len ako nemohúce dieťa, uložené v jasliach a na slame. Otvor nám oči, aby sme jasne videli, kto a čo si a kvôli čomu si prišiel. Ty máš moc i náš život meniť a formovať k obrazu Božiemu, na ktorý sme boli stvorení. Preto Ťa prosíme, príď, Kráľu, do našich sŕdc, príď do našich domácnosti, do nášho cirkevného zboru, do našej vlasti. Príď ako knieža pokoja, a Svoj pokoj daj celému ľudstvu, ktoré oň prosí a stále ho nedostáva. Príď k nám a pomáhaj nám budovať krajšie spoločenstvo medzi sebou navzájom, aby sme si dokázali slúžiť tými darmi, ktoré sme z Tvojej milosti prijali do svojho života. Áno, to sú tie dary, ktoré Ti môžeme priniesť. Neradi sa zriekame toho, čo vlastníme, v prospech Teba a Tvojej cirkvi, ale Ty nás nauč, že iba tak môžeme rásť a budovať sa v jedno spoločenstvo. Preto príď, nebeský Kráľu so Svojou mocou do tohto hriešneho sveta, do našich hriešnych životov a osloboď nás od všetkého, čo by bránilo Ťa privítať ako Kráľa kráľov a Pána pánov. Vypočuj nás, drahý Bože, keď k Tebe spoločne voláme:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Autor: Mgr. Roman Porubän