(13. decembra 2018, 18:00 h. Kežmarok, auditórium lýcea)
Hviezda je znamením radosti
Žalm 100
1 Ďakovný žalm. Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem! 2 S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním! 3 Vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás, Jeho sme, Jeho ľud, ovce Jeho pastvy. 4Vchádzajte s vďakou do Jeho brán a s chválospevom do Jeho nádvorí; ďakujte Mu a dobrorečte Jeho menu!5 Lebo je dobrý Hospodin, naveky trvá Jeho milosť a Jeho vernosť z rodu na rod.
Suspírium
Radujte sa, ó kresťania! Radujte sa všetci spolu; milosť Božia je nám daná, Kristus prišiel z nebies dolu; On nás vrelo miloval, človekom sa pravým stal. Radosť, radosť nad radosti! Zavítaj k nám, Hosť z výsosti; vitaj, vitaj, k nám zavítaj, Slnko spravodlivosti. Amen. (ES 55)
Kázňový text:
Evanjelium podľa Matúša 2,10
10 Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou.
Kedy ste naposledy vo svojom živote prežívali obrovskú radosť? Pamätáte si aj na to, čo alebo kto vám spôsobil túto radosť? Po vyslovení týchto otázok sa možno hneď jedným v mysli vybavilo, kedy sa naposledy radovali a z čoho, druhým možno dlhšie trvalo, kým si spomenuli na chvíľu ich života naplnenú radosťou. A možno že tu sedí niekto medzi nami aj taký, kto si už ani nevie pomaly spomenúť na chvíle, keď sa naposledy radoval.
Spôsobujeme ľuďom radosť? Podieľame sa nejakým spôsobom na radosti druhých? Alebo častejšie ľudí zarmucujeme, vytvárame stresové situácie, dusnú atmosféru, v ktorej sa nedá dýchať a čakáme len na to, kedy to všetko praskne? Patríme medzi ľudí, ktorí sa radujú a svojou radosťou infikujú druhých alebo patríme medzi ľudí, vytvárajúcich nezdravé prostredie, podobajúce sa nafúknutému balónu, do ktorého keď pichneme, tak praskne?
Radosť v živote je veľmi dôležitá, pretože človek, ktorý žije v takomto prostredí či dokonca ho vytvára, je omnoho produktívnejší a spokojnejší. Jeho život je v určitej rovnováhe a harmónii, ktorá má priaznivý vplyv na vývoj a výkon jedinca, ale aj na okolie, v ktorom sa pohybuje. Ak mu aj práca ide od ruky a robí ju rád, tak takého človeka vnímame ako šťastného.
Čo všetko nás dokáže potešiť? Neraz sú to veľké veci, životné úspechy, úspechy svojich detí či členov rodiny, ale rovnako sa dokážeme radovať aj z úplných maličkostí, ktoré na našej tvári vykúzlia úsmev. No však radosť môže mať človek aj z vecí, ktoré sú škodlivé, priam ohrozujúce život. Neraz v tomto svete vnímame u mnohých ľudí škodoradosť, ktorá je diabolskou radosťou a dokáže sa radovať z neúspechov toho druhého, zo životného nešťastia, alebo dokonca takáto radosť sa podieľa na vytváraní a organizovaní mnohých nešťastí v snahe pomstiť sa človeku. To je skutočne škodlivá – diabolská radosť, ktorú by sme mali obchádzať na kilometre a pri sebamenšom náznaku jej existencie v našom živote by sme ju mali sústavne vykoreňovať zo srdca, aby v ňom nevyrástla do takej výšky, v ktorej sa už veľmi ťažko vytŕha, pretože jej korene sú zapustené hlboko.
Ale všetko to, čo som doposiaľ povedal o radosti, je radosť, ktorá je tu na daný čas a po chvíli sa stráca, vyprchá a my sme opäť v očakávaní toho, kto alebo čo nám spôsobí radosť. Existuje aj nejaká trvalá radosť, ktorá by sa v živote človeka udomácnila a my by sme sa tak mohli stať ľuďmi trvalo šťastnými? Existuje nejaká trvalá radosť, ktorú by sme mohli v tomto svete prinášať aj tým ľuďom, ktorí tej radosti prežívajú mizerne málo? Ak áno, tak kde ju máme hľadať, ktorým smerom sa máme vydať, aby sme túto radosť našli a pre svoj život ju prijali?
Betlehemská hviezda, ktorá je ústrednou témou tohto modlitebného týždňa, je pre nás znamením radosti. Ona nás vedie k poznaniu dokonalej radosti. Ona nám svieti na cestu, aby sme túto radosť našli a do svojho života prijali. Iba vtedy sa budeme môcť trvalo radovať. No predpokladom toho je prijať to – či lepšie povedané Toho, ku komu nás táto hviezda privádza. Tá radosť, ktorá má naplniť náš život predsa leží v betlehemských jasliach. Ak si do dôsledkov uvedomíme, kvôli čomu sa narodil Ježiš Kristus, kvôli čomu Ho nebeský Otec posiela do tohto sveta, tak táto radosť zavládne v našom živote a my budeme môcť prežiť tohtoročné vianočné sviatky v tej pravej radosti – radosti zo spasenia.
Svet sa nám snaží umelo vytvoriť vianočnú radosť na tri dni, ale čo ďalej? Máme žiť v tomto svete len s trojdňovou radosťou a potom čakať na nejaké umelo vytvorené programy televízií, ktoré sa snažia na chvíľu častokrát trápnym spôsobom pobaviť človeka? Alebo máme radšej hľadať trvalú radosť a spoločenstvo ľudí, ktorí touto radosťou žijú a navzájom sa povzbudzujú? Tá druhá možnosť je správna, pretože táto radosť má aj budúcnosť. Tá prvá radosť je len chvíľkovým ošiaľom v budúcnosti možno reprízovaným a potom upadnutým do prachu zabudnutia.
Vydajme sa preto za hviezdou, ktorá je pre nás v tomto adventnom čase znamením radosti. Mudrci od východu tak urobili. „Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou.“ Táto hviezda nielenže ich spojila do spoločenstva putujúcich ľudí, ale okrem toho im dávala nádej na pomoc a poukazovala na Kráľa kráľov a teraz napĺňa ich život radosťou. „Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou.“ Tieto slová v podaní evanjelistu Matúša sa nám snažia opísať stav mudrcov, keď našli, čo hľadali. Bola to ohromná eufória, nevysloviteľná radosť. Tento stav nadšenia sa prevalí dušou človeka a on v úžase plače od radosti. Evanjelistovi nestačí povedať len jedno slovo: Radovali sa. To bolo čosi oveľa silnejšie a emotívnejšie. Mudrci sa zaradovali veľkou radosťou. Teda ide o radosť nad radosť. Aj my vo vianočnej piesni: „Radujte sa, ó kresťania“ (ES 55) v refréne spievame: „Radosť, radosť nad radosti! Zavítaj k nám hosť z výsosti.“
Čo je však dôvodom takejto veľkej radosti mudrcov? V situácii, v ktorej sa nachádzajú, sa nám črtajú dve odpovede. Prvá z nich je, že títo muži dosiahli svoj cieľ. Prišli až na miesto, kde ich priviedlo znamenie hviezdy. Ich námaha, ktorú vynaložili počas cesty, nebola zbytočná. Napriek starostiam a problémom, ktoré ich cestou postretli, sa im predsa podarilo nájsť Kráľa kráľov, ktorý aj do ich života prináša radosť nad radosti. Mudrci dosiahli ten najdôležitejší cieľ – cieľ svojho života. A keď ho dosiahli, tak mali skutočne dôvod na radosť, akú doposiaľ ešte nikdy neprežili, pretože zažili blízkosť Ježiša Krista, Božieho Syna.
Mudrci hľadali a našli. Za svoje hľadanie boli aj patrične odmenení, a to radosťou nad radosti. Čo my vo svojom živote hľadáme? Aké my máme ciele, ktoré chceme dosiahnuť? Prinášajú nám radosť, alebo žalosť? Každý jeden z nás má určite veľmi veľa cieľov, ktoré si stanovil a rád by ich dosiahol. Niektoré sa nám aj podarí realizovať, iné zostávajú skoro nepovšimnuté. Na niektorých pracujeme celé roky. Iné vytýčené ciele dokážeme dosiahnuť priebehu krátkeho času. Niekedy sme spokojní s tým, čo sme dosiahli a napĺňa nás to radosťou, inokedy s dosiahnutým cieľom nie sme až tak spokojní, pretože naše predstavy o tomto cieli boli úplne iné. Niekoho cieľ je vyštudovať, dobre sa zamestnať – to je asi cieľ väčšiny ľudí v dnešnej dobe. Ďalšieho cieľom je založiť si rodinu, ísť na dovolenku a podobne. Tých cieľov by sme mohli vymenovať na tisíce. Samozrejme, že nás potešia, ak ich dosiahneme, ale rýchlo nám zovšednejú.
Určite aj mudrci mali mnohé krátkodobé ciele, tak ako ich má každý jeden z nás, ale tento cieľ, ktorý teraz dosiahli, zatienil všetky tie ostatné. Obrovská radosť, ktorú prežívali, to skutočne aj dokazuje. Verím, že aj pre nás rovnako ako pre mudrcov sa stane hviezda znamením radosti. Nie iba nejakej krátkodobej, ktorú potom opäť prehluší tento svet so svojimi starosťami, ale radosti, ktorá bude napĺňať náš život každého dňa, až pokiaľ neuzrieme slávu a nezažijeme tú večnú radosť v spoločenstve nebeského Otca. Ale k tomu, aby sa tak stalo, je potrebné mať vytýčený tento cieľ. Máme tento cieľ jasne pred očami alebo dávame prednosť rôznym krátkodobým cieľom? Tento cieľ, ku ktorému nás vedie hviezda, by mal byť v našom živote tým najdôležitejším cieľom. Ak chceme prežívať podobnú radosť, ako prežívali mudrci, tak nechajme sa viesť touto hviezdou do Betlehema, kde aj pre mňa a pre teba je v jasliach uložená radosť nad radosti. Iba v blízkosti týchto jasiel môžeme prežiť tú opravdovú radosť, pretože tu je cieľ nášho života, ku ktorému bol človek stvorený. Týmto cieľom je Ježiš Kristus, spoločenstvo s Ním, ktoré nás spája s naším nebeským Otcom.
Ak dôjdeme i počas týchto Vianoc do tohto cieľa a skutočne prežijeme blízkosť z narodenia sa Pána Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa, ak sa Jeho blízkosť stane dominujúcou pravdou môjho a tvojho života, tak potom sa nám otvoria dvere k celkom novej radosti. Radosti, ktorá bude napĺňa náš život tou pravou radosťou, nevyprchajúcou. Stará a povrchná radosť, ktorá je v tomto svete závislá od šťastia a náhody, ako som to už na začiatku povedal, sa vytratí a do nášho života prenikne nová radosť – radosť zo spasenia.
Ak človek má šťastie a úspechy, tak sa raduje, ale ak ho postretne nešťastie, je smutný. Radosť, ku ktorej nás privádza znamenie hviezdy, nie je závislá od šťastia a nešťastia, ale je závislá od toho, či cieľom nášho života je Ježiš Kristus alebo nie. Chceme sa trvalo radovať? Tak si stanovme tento cieľ, aby v našom živote bol dominujúci, na prvom mieste a všetky postranné ciele boli závislé od tohto cieľa. Iba vtedy sa môžeme radovať stále, teda nezávisle od toho, či nám vonkajšie udalosti spôsobujú radosť alebo nie. Ak zažijeme Božiu blízkosť pri dosiahnutí tohto cieľa, ak túto Božiu blízkosť budeme nosiť vo svojom srdci, tak iba vtedy budeme naplnený veľkou, trvalou a stálou radosťou, akou boli naplnení mudrci od východu.
Kto túto radosť ešte nezažil, tak slová, ktoré som teraz povedal, môže označiť za príliš pobožné. Veď predsa ako farár ich musím povedať. Tieto slová však nie sú pobožnými slovami. Ťažko sa možno chápu a človek ich dokáže pochopiť iba vtedy, keď túto radosť skutočne zažije. Kto túto radosť ešte nezažil, koho táto radosť nedohnala v úžase až k slzám, tak taký človek zažil príliš málo a pred ním stojí veľmi veľa nových objavov v duchovnej oblasti. Radosť z narodenia Ježiša Krista, radosť zo spasenia, ktoré nám toto dieťa prináša, je ten najdôležitejší objav. Nechajme sa k tomuto objavu doviesť znamením hviezdy, aby sme tak mohli prežiť radosť, ktorá neochabuje na intenzite.
Druhým dôvodom, kvôli ktorému sa mudrci radujú, je ten, že v narodenom Ježišovi Kristovi spoznali svojho Záchrancu, spoznali svojho Spasiteľa. Symbolika darov, ktoré prinášajú narodenému Ježišovi Kristovi, vyjadruje, že pochopili význam príchodu Božieho Syna do tohto sveta. Boh Ježiša Krista neposlal do hriešneho sveta pre parádu, neposlal Ho kvôli tomu, aby urobil niekoľko zázrakov, uzdravil chorých či vzkriesil mŕtvych, a tak Svojou mocou vystrojenou z výsosti zapôsobil na pár jednotlivcov. Boh posiela Svojho Syna do tohto sveta predovšetkým pre naše spasenie, pretože každý jeden človek už od narodenia je poznačený hriechom a pre tento hriech nemôžeme mať spoločenstvo s Bohom. Sme odsúdení na večné zahynutie. Apoštol Pavel veľmi jasne hovorí: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej.“ (R 3,23) Ja, ty my všetci sme zhrešili a nemáme slávy Božej. Ale tým, že sa Ježiš Kristus narodil v tomto svete a nakoniec bol obetovaný na dreve kríža za moje a tvoje hriechy, sme ospravedlnení zdarma z Jeho milosti, skrze Jeho vykúpenie. A to je dôvod na radosť. Advent a Vianoce sú k tomu dobrou príležitosťou, aby sme si toto uvedomili.
Čo by asi z nás bolo, keby sa nenarodil Ježiš Kristus? To si možno ani nevieme predstaviť. Sme vďační Pánu Bohu za to, že poslal do tohto sveta Svojho Syna. Adventná hviezda chce nás k Nemu priviesť. Ak sme našli ten správny cieľ, ak sme ho dosiahli a pochopili, čo prostredníctvom tohto cieľa zdarma dáva – radujme sa. Neskrývajme svoju radosť, ale nechajme ju naplno prejaviť vo svojom živote, aby aj druhí zatúžili po tejto radosti. Radosť sa zvykne zdieľať s druhými ľuďmi. Ak prežívame radosť, tak sa s ňou podeľme aj s ostatnými. To je vlastne spôsob, ako tých druhých nainfikovať našou radosťou. Preto naplno prežívajme radosť z narodenia Ježiša Krista a touto radosťou nainfikujme čím viacerých, pretože často v tomto svete pociťujeme, ako ľudia žijú bez radosti. Ježiš nás chce urobiť zdrojom adventnej radosti. Nechajme sa k tomu viesť znamením hviezdy. Amen.
Modlitba:
Dobrotivý nebeský Otče. Oslavujeme Ťa, že v plnosti času si poslal svojho Syna Pána Ježiša Krista, aby zachránil tento svet a v ňom aj nás. Ďakujeme Ti, že táto radostná zvesť k nám môže opäť zaznievať a je nám tak dané nanovo si uvedomovať to, čo všetko nám dávaš vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Vidíme, ako svet túži po radosti, ale nie po radosti, ktorú Ty dávaš. Táto radosť je neraz hriešnou radosťou, získavajúca si predovšetkým mladých ľudí. Tí neraz v opojení svetských radovánok podliehajú ničivým a deštrukčným silám, a tak sa dostávajú do rúk diablových. Prosíme Ťa, Hospodine, otvor im oči, aby včas rozpoznali deštruktívnu závislosť na týchto radostiach a svoj pohľad tak obrátili k Tebe, kde nájdu pravý pokoj a pravú radosť. A tak vkladáme do Tvojich rúk naše deti, dorast, mládež. Ty sám ich ochraňuj pred podobnými pokušeniami. Otváraj im oči, aby v Tvojom Synovi poznávali pravú radosť, ktorá sa aj pre nich narodila v betlehemských jasliach. Nech toto je cieľom ich života, ktorý by ich naplnil pravými hodnotami, budujúcimi človeka i spoločenstvo cirkevného zboru. Skrze Ducha Svätého nás napĺňaj vianočnou radosťou, aby sme si naplno uvedomovali, kto sa pre nás narodil v Betleheme. Vypočuj nás, keď k Tebe spoločne voláme:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Autor: Mgr. Roman Porubän