(14. decembra 2018, 18:00 h. Kežmarok, auditórium lýcea)
Hviezda ukazuje „inú cestu“ - cestu pokoja
Žalm 147, 7-10
7 Čím skôr ma vyslyš, Hospodine, môj duch hynie; neskrývaj svoju tvár predo mnou, aby som sa nepodobal tým, čo zostupujú do hrobu. 8 Daj mi hneď zrána počuť svoju milosť. Daj mi poznať cestu, po ktorej mám kráčať, lebo ja dúfam v Teba, bo k Tebe pozdvihujem svoju dušu. 9 Od mojich nepriateľov osloboď ma, Hospodine, u Teba hľadám útočisko. 10 Nauč ma plniť Tvoju vôľu, veď Ty si Boh môj; Tvoj dobrý Duch nech sprevádza ma po rovnej zemi.
Suspírium:(ES 576)
Ó Pane náš, Ty Darca pokoja, daj ho aj nám, pokoj, čo dáva pravica Tvoja, je vzácny dar; Ježiši, daj nám z lásky ten dar Svoj, nepriateľov zmier a svet upokoj.
Zvesť pokoja nech mocne prebudí dnes svet celý. Nedaj, aby zas tisíce ľudí v bojoch mreli, aby človek smrť vojnou rozsieval a šíril bolesť, množil rany, žiaľ.
Ó Pane náš, Ty cestou pokoja národy veď; kiež v bratskom zväzku všetky sa spoja, nech vojen niet; chráň nás pred skazou, zabráň rozbroju a všetkých priveď k svojmu pokoju.
Kázňový text:
Evanjelium podľa Matúša 2, 7-8.12
7 Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. 8 A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. 12 A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.
Už včera večer som naznačil v krátkom úvode, o čom dnes bude reč. Poukázal som na to, ako dnešný svet žije v čase neustálych konfliktov a rôznych teroristických útokov, v ktorých sa opäť zmieta Francúzsko. Svet do 21. storočia vstúpil s obrovskou dávkou agresivity, a práve tá je zdrojom mnohým stresov, napätí a rozbrojov. Môžeme to sledovať nielen na medzinárodnej politickej scéne, ale neraz aj v úzkom kruhu svojich priateľov, ktorí neraz túžia po moci. Stačí, keď sa pozrieme vôkol seba, urobíme kontrolu vo svojej rodine. I tu neraz zisťujeme, ako sme podráždení, ako nám chýba ten vzácny dar pokoja či už osobnom živote, v rodine, na pracovisku, medzi priateľmi, a to len preto, lebo častokrát sa sami podieľame na vytváraní nezmyselných konfliktov, ktoré človeka dokážu vyprovokovať až po takú mieru, že sa nedokáže ovládať, a tak sa stáva rušiteľom pokoja, ktorý vyúsťuje do slovných či fyzických útokov.
Diabol v tomto smere je so sebou maximálne spokojný, pretože v tejto hre, ktorú mu dovolíme s nami hrať, úspešne vyhráva a my sme tí, ktorí prehrávame všetky zápasy. V ich dôsledku vzniká medzi ľuďmi napätie, krivé pohľady, ktoré keby mohli, tak by nás prepichli. Čo však na tomto fakte ma najviac zarmucuje, je tá skutočnosť, že na takýto spôsob života sme si už pomaly zvykli a berieme ho ako úplnú samozrejmosť, ako keby sa absolútne nič nestalo. Pritom sa tvárime, že nám to nevadí, ale určite hlboko vo svojom vnútri nás to ničí. Radi sa zahrávame s týmto ohňom, a keď vznikne z toho obrovský požiar, nemáme síl, aby sme ho dokázali uhasiť.
Čo je asi príčinou vzniku ohňa, ktorý chce vyprodukovať veľký požiar? Človek veľmi ťažko prijíma pravdu o sebe samom a ak je niekto úprimný a priamy a túto pravdu vysloví nahlas, tak sa stáva triednym nepriateľom. Božie slovo nám jasne hovorí v knihe Kazateľ: „Boh učinil ľudí priamymi a úprimnými, ale oni sledovali mnohé výmysly.“ (Kaz 7,29) Toto sú veľmi vzácne slová, ktoré napomáhajú tvorbe pokoja. Boh mňa a teba stvoril priamym a úprimným. Toto Boh urobil pre nás. Ale my ako hriešni ľudia to stále nejakým spôsobom pobabreme, lebo sa radi zahrávame s ohňom. S ohňom neúprimnosti, falošnosti, s ohňom prísne utajených odkazov cez tretiu či štvrtú osobu, ktoré sa nakoniec vždy dostanú do uší dotyčného a spôsobujú mu bolesť a nepokoj.
Boh nás však stvoril priamymi a úprimnými, aby medzi nami vládol pokoj. Ak medzi nami vzniknú nejaké problémy, tak by sme ich mali riešiť, a nie ich odkladať do zabudnutia. Potom odrazu zistíme, že sme si tak vzdialení, že nedokážeme sami odstrániť ten múr problémov, ktorý sme si vystavili. Keď sa s niekym pohádam, tak je najlepšie to hneď vyriešiť. Boh nás stvoril, aby sme boli priami a úprimní, a takého človeka si potom aj vážime. Boh nám dal rozum na to, aby sme ho používali, to znamená, aby sme medzi sebou nepokoje a nedorozumenia presvetľovali Božím pokojom.
Ale kde vziať tento pokoj? Boh nám Ho dáva. Dáva ho každému jednému z nás a dáva ho zdarma. Boli by sme hlupákmi, keby sme tento pokoj neprijali a keby sme naďalej žili v mnohom nepokoji, zapaľovali medzi sebou plamene hnevu, nenávisti, mnohých svárov, ktoré môžu vyústiť do veľkého požiaru pohlcujúceho nakoniec aj tých, ktorí s tými našimi drobnosťami a neraz hlúposťami nemali absolútne nič spoločné. Áno, sila tohto požiaru je veľká a aj medzinárodné konflikty vznikajú z vecí, ktoré sú v zárodku možno smiešne, ale keby sa rozumne riešili, tak udalosti by nemuseli narásť až do takých veľkých rozmerov.
Ako však z tohto bludného kruhu von? Hviezda je pre nás znamením pokoja. Pre mudrcov znamenala hviezda vedenie a orientáciu. Pre mudrcov bola hviezda posolstvom z nebeského sveta. Označovala cestu, na konci ktorej bola a je obrovská radosť. O tom sme počuli včera. Tak ako sme si prečítali, do života mudrcov prišla aj ponuka spiatočnej cesty. Herodes ich predsa prosí, aby keď sa poklonia narodenému Kráľovi, vrátili sa k nemu a oznámili mu, kde sa vlastne ten Kráľ Židovský narodil. No Herodes ich nepýta vrátiť sa do Jeruzalema s touto informáciou, aby sa aj on šiel pokloniť novonarodenému Kráľovi. On túto informáciu chce zneužiť, aby mohol nového kráľa zavraždiť, a tak spôsobiť nepokoj tým, ktorí ho mali radi. Ak by sa boli mudrci cestou naspäť zastavili u Herodesa, stali by sa vlastne spolupáchateľmi zla, zločinu a násilia. Bola to cesta, ktorá bola navonok pozlatená zbožným prejavom úcty, ale na jej konci bolo násilie, nárek matiek a smrť nevinných detí.
Mudrci si predsa mohli povedať: To, čo Herodes so žiadanou informáciou urobí, to nás nemusí trápiť, veď my sme sa ničoho zlého nedopustili. My predsa nemôžeme za to, ako on túto informáciu zúžitkoval. Sami vidíme, ako niekedy stačí veľmi málo na to, aby sa rozpútalo peklo, ktoré totálne naruší pokojnú atmosféru. Jedna informácia, možno úplne nevinná. Ale človek vo svojej zlobe aj takéto veci dokáže zneužiť či využiť na svoj prospech. Častokrát sa v dnešnej dobe stretávam s tým, ako poskytované interné informácie, ktoré sú na prvý pohľad úplne nevinné, dokážu zapáliť veľký oheň závisti a nenávisti a ak sa k nim ešte pridá trochu lži, tak je z toho obrovský požiar. A preto tento príbeh nás chce varovať pred tým, komu a čo povieme, zvlášť ak poznáme človeka, ktorý by danú informáciu dokázal zneužiť. Ak sa tak stane, uvedomme si, že aj my sa podieľame na vytváraní nepokoja. Prosme preto o múdrosť v takýchto situáciách a verím, že Pán Boh nám dá poznať, čo, kedy a kde máme povedať. On môže rovnako zasiahnuť pri nás, ako zasiahol pri mudrcoch a poslať nás úplne inou cestou.
Spiatočná cesta cez Jeruzalem bola pre mudrcov omnoho výhodnejšia. Pre uskutočnenie tejto cesty ich podnecovalo viacej okolností. Herodes bol predsa mocný a vysokopostavený človek. Nepatrí sa predsa nesplniť jeho prianie, keď ich žiadal či prosil, aby mu oznámili, kde sa má narodiť nový Kráľ. Túto cestu už raz prešli a poznajú ju, bolo by predsa lepšie vrátiť sa po ceste, ktorá už nie je pre nich neznáma. Mudrci už predsa poznajú všetky úskalia tejto cesty a problémy, a tak sa vlastne môžu na ňu pripraviť. Kdežto cesta, ktorou majú ísť teraz je pre nich neznáma. Dá sa predpokladať, čo ich asi na tejto novej ceste postretne, ale predsa bezpečnejšia by bola cesta cez Jeruzalem a Herodesov palác. Na tejto ceste by sa im šlo omnoho ľahšie, ako sa pustiť nejakou neznámou cestou riskujúc, že kráľ Herodes sa urazí a s nimi pohnevá. Keďže kráľ Herodes bol bohatý človek, tak v tomto prípade sa im aj rysovalo, že za túto malú službičku, za tú drobnú, by mohli byť štedro odmenení. Tá spiatočná cesta, na ktorú ich navádza Herodes, ľudsky povedané: „nie je na zahodenie“.
Takýchto lákavých ponúk, lákavých ciest, kde sa napomáha zlu a pritom aj nám niečo z toho kvapne, dostávame v živote veľmi veľa. Akým však cestám dávame prednosť? Áno, tieto cesty sú pohodlné, dobre vyšliapané, perfektne označené a dokonca k tomu ako bonus dostávame aj turistického sprievodcu, ktorým je sám diabol – pre istotu, aby sme si to náhodou nerozmysleli. Niekedy si ani neuvedomujeme, do akej špinavej hry sme sa nechali zatiahnuť, keď sme sa vydali práve touto cestou. Jedna informácia, potom druhá, tretia a nakoniec únik informácií, ktoré spôsobujú zlo a nepokoj. A keď už sme v tomto rýchliku, tak sa ťažko dá z neho vyskočiť. A ak by sme tak aj urobili, určite by sme si ublížili. No zabúdame pritom, že rýchlik má aj záchrannú brzdu. Ale na tú v tej rýchlosti, chaose a mnohom nepokoji ani len nepomyslíme.
Neraz si povieme: Vonkoncom to nemáme ľahké v tomto svete. Byť prezieraví, vedieť, čo kde a komu povedať. Ale ak sme úprimní, tak musíme skonštatovať, že v mnohých prípadoch to aj vieme, alebo sme na to priamo upozornení a i napriek tomu sa vydáme touto cestou, cestou nepokoja a vytvárania problémov zvyčajne druhým ľuďom, do ktorých sa ľahko môžeme zamotať aj my. Neraz to dokonca úmyselne robíme a so škodoradosťou sledujeme, ako informácia, ktorú sme pustili, naberie obrátky orkánu a výsledok sa bude podobať jednej smršti, ktorá zničila všetko, ku čomu sa priblížila. Vtedy sú mnohé životy zlomené, iné vyvrátené, mladina zadusená a zničená.
Aj Mudrci od východu boli pred takýmto pokušením. Ale čo robia v tejto situácii? Vydali sa inou cestou. Bola to cesta, na ktorej bolo možné zachovať pokoj namiesto násilia. Bola to cesta, na ktorej im ostali čisté ruky bez toho, aby posluhovali mocným. Oni poslúchli nebeské posolstvo, a preto odišli inou cestou – cestou pokoja. Cestou, ktorú im ukázal Boh. Ak chceme byť tvorcami pokoja, tak je potrebné rešpektovať to, čo nám Pán Boh oznamuje. Ak chceme byť tvorcami pokoja, je potrebné kráčať po ceste, na ktorej nám svieti znamenie hviezdy. Ako však máme vedieť, čo Boh od nás chce? Jeho vôľa je pre nás zjavená v Božom slove. Tu jasne vidieť cestu pokoja, na ktorej nám svieti znamenie hviezdy. No aby sme túto cestu videli, tak všetci vieme, čo je potrebné pre to urobiť. Nájsť si čas a otvoriť Božie slovo.
Boh aj pri nás chce, aby sme neostali bez vedenia, ale aby sme jasne poznali cestu pokoja, čiže inú cestu, po akej kráča tento svet. Boh necháva svoju hviezdu vyjsť všetkým, ktorí Ho hľadajú, aby idúc týmto smerom našli sme k Nemu cestu, hoci by viedla cez púšť, chaos, alebo stratu. Ak vidíme hviezdu, nájdeme aj Spasiteľa tak, ako ho našli mudrci. Nájsť Spasiteľa - to znamená ísť potom „inou cestou“. Cestou pokoja. A touto cestou je sám Ježiš Kristus, pretože On o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda i život.“ (J 14,6) Táto cesta je pre nás preto cestou pokoja, lebo ak prijmeme Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, tak On nám dáva ten pravý pokoj s Bohom. V Ňom sme zmierení s Bohom. Hriech, ten nás stavia do pozície nepriateľov s Bohom, ale Kristus nás očisťuje Svojou krvou od každého hriechu, a tak môžeme byť zmierení s Bohom, môžeme žiť s Ním v pokoji vďaka Ježišovi Kristovi a Jeho obeti na kríži.
Staňme sa svedkami tohto pokoja, ktorý svet tak veľmi potrebuje. Poukazujme ľuďom na inú cestu, ktorá dokáže z nás opäť urobiť ľudí priamych a úprimných, zachovávajúcich pokoj s Bohom i s ľuďmi. Dovoľme, aby znamenie hviezdy nás viedlo po tej inej ceste – ceste pokoja. Amen.
Modlitba:
Všemohúci Bože, Otec nášho Pána Ježiša Krista. Chválime Ťa za to, že môžeme aj tento rok prežívať adventné obdobie, v ktorom nás nanovo oslovuješ a uisťuješ o tom, že Ti na nás záleží. Ďakujeme Ti aj za tento dnešný večer, za slovo, ktoré k nám znelo a upozorňovalo nás na cestu, po ktorej máme kráčať. Je to iná cesta, ako nám ponúka tento svet. Je to cesta pokoja, čiže CESTA zmierenia sa s Tebou. Ak medzi nami a Tebou bude pokoj, tak aj v medziľudských vzťahoch zavládne pokoj, priamosť a úprimnosť, ktorá nám tak veľmi chýba. Uvedomujeme si to a prosíme, aby si nám zo Svojej milosti odpustil, očistil naše srdce pošpinené hriechom, ktorý spôsobuje nám i naším blížnym mnohý nepokoj. Daj nám Svoj pokoj, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum. Vystroj nás svojou mocou, aby sme boli šíriteľmi pokoja, spravodlivosti a radosti v Duchu Svätom. Nech Tvoj pokoj rozhoduje v našich srdciach, ktorý by nás viedol k múdrosti a spájal v jedno spoločenstvo bratov a sestier. Buď naším ochrancom a zároveň nám dávaj odvahu k svedectvu pokoja všade tam, kde žijeme a pracujeme. Vypočuj nás, keď k Tebe spoločne voláme:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Autor: Mgr. Roman Porubän