(25. decembra 2018, 9:00 h. Kežmarok, Nový kostol; 10:30 h. Ľubica)
Pane Ježiš Kriste, stvor v nás srdce, ktoré by bolo vnímavé na Tvoj hlas a ukáž nám i dnes cez Svoje slovo, kto vlastne si, aby sme pochopili význam Tvojho príchodu do tohto sveta, a tak Ťa prijali pre svoj život ako nášho Spasiteľa – záchrancu. Amen.
Kázňový text: Evanjelium podľa Jána 3, 31-36
Do dnešného sviatočného dňa nám znejú krásne slová anjelov, ktorí betlehemským pastierom prinášajú radostnú správu: „Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán (L 2,11). Dnes je sviatok Božieho narodenia a my sme sa v tomto kostole stretli, aby sme spoločne oslávili Kristove narodeniny. Nie je dôležité vedieť a poznať, ktorý to bol deň a aký to bol dátum. Dôležité je to, že dnes je ten deň, keď kresťanská cirkev slávi Kristove narodeniny a my si tak uvedomujeme veľkosť Božej lásky a milosti, ktorá sa k nám skláňa v narodenom Spasiteľovi sveta. V dnešný deň si chceme pripomenúť aj my tú skutočnosť, prečo je dôležité sláviť Kristove narodeniny, prečo je tak dôležité venovať nejakú pozornosť tomuto sviatku.
Narodenie Pána Ježiša Krista je pre svet a pre život človeka veľmi veľkým medzníkom, a to musia uznať aj ateisti. Jeho príchodom do tohto sveta sa rozdeľuje ľudská história na dve časti, na dva letopočty. Nás, starších, učili v škole, že tu máme dejiny, ktoré sa odohrávali pred naším letopočtom a potom prichádzajú dejiny sveta, ktoré sa odohrávali a odohrávajú nášho letopočtu. Doba socializmu nám však nevysvetlila, prečo je to tak a čo sa skrýva za týmito slovami. My však ako kresťania vieme, že sú to roky pred narodením Ježiša Krista a po narodení Ježiša Krista. Letopočet je súvislý rad rokov, ktorý sa začína nejakou významnou udalosťou. A to je práve Kristovo narodenie. V dejinách Zeme poznáme rôzne letopočty: Byzantský, Mayský, Židovský, Starogrécky, Islamský, Egyptský, Čínsky a mnohé iné letopočty. No najviac zo všetkých týchto letopočtov sa ujal v dejinách sveta Kresťanský letopočet. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že Kristovo narodenie do tohto sveta je významná udalosť pre človeka. Kresťanský letopočet navrhol v 6. storočí rímsky opát Dionysius Exiguus, ktorý pochádzal z Rumunska.
Text, ktorý som vybral na dnešnú I. slávnosť vianočnú, nám vysvetľuje, prečo je príchod Ježiša Krista do tohto sveta tak dôležitý. Tento text si prečítame z Jánovho evanjelia 3,31-36.
31 Kto prichádza zhora, je nad všetkými; a kto je zo zeme, je zemský a zemsky hovorí; kto prichádza z neba, je nad všetkými 32 a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma Jeho svedectvo. 33 Kto prijal Jeho svedectvo, potvrdil, že Boh je pravdivý. 34 Lebo koho Boh poslal, ten hovorí reči Božie. (Boh) Mu totiž dáva Ducha v plnosti. 35 Otec miluje Syna a všetko dal Mu do ruky. 36 Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.
Tento text je vybratý z kontextu, kde Ján Krstiteľ poukazuje na Ježiša Krista ako na Mesiáša, ktorý prichádza do tohto sveta ako ten, ktorý bol predpovedaný ústami prorokov. Z kontextu sa dozvedáme i to, že Ján Krstiteľ nie je Mesiáš, za ktorého ho niektorí ľudia považovali. Preto Ján Krstiteľ hovorí veľmi pekné slová:
„On musí rásť a ja sa umenšovať. (J 3,30).“
Z prečítaného textu môžeme vyčítať štyri dôležité pravdy o Ježišovi Kristovi. Tieto pravdy sú základom kresťanskej viery. A tak si dnes pripomeňme to, čo naša kresťanská viera vyznáva o narodení Pána Ježiša Krista.
1. Ježiš prišiel od Boha. Ak sme sa pozorne započúvali do nášho kázňového textu, tak táto skutočnosť je tam zdôraznená trikrát. O Ježišovi Kristovi sa v našom texte hovorí ako o tom, kto prišiel zhora, kto prišiel z neba, koho poslal Boh. To znamená, že sám Boh prichádza v Ježišovi Kristovi do tohto sveta. A ak nám aspoň trochu dôjde, čo to znamená, tak by nás táto skutočnosť mala naplniť úžasom. Ten, ktorý stvoril svet a ktorý má neobmedzenú moc, prichádza do tohto sveta ako slabé a bezbranné dieťa. Ten, ktorý je všemohúci, prichádza a vstupuje medzi nás ako dieťa, ktoré je závislé na pomoci druhých. Tento mocný Boh sa rodí v chlieve, v jasličkách na slame úplne chudobným rodičom. Aký je to obrovský kontrast, ak si uvedomujeme, že Boh zostupuje medzi nás.
Áno, takto prichádza dokonalý Boh do tohto sveta, kde bude pokúšaný rovnako, ako sme pokúšaní my. Od prichádza do sveta, v ktorom bude mať rovnaké potreby, ako ich máme my. On prichádza do sveta, kde aj zomrie ako my. Boh, ktorý má spočítané, koľko máme vlasov na hlave, ktorý vie o nás absolútne všetko a pozná každý jeden detail nášho života a vie i to, kedy naše srdce udrie naposledy, tak tento všemohúci Boh sa stáva človekom, nemluvňaťom, ktoré človek môže držať v náručí. Človeku sa chce až zakričať – veď to je šialenstvo. Prečo by toto robil všemohúci Boh? Je to skutočne pre nás nepochopiteľné, ale v závere tejto kázne budeme počuť odpoveď na tento náš údiv.
Ján Krstiteľ nám vydáva svedectvo o Ježišovi Kristovi ako o tom, ktorý prichádza z hora od Otca nebies, je neobmedzeným panovníkom, ktorý stojí nad všetkými ľuďmi. Oproti tomu ľudia pochádzajú z tohto sveta, zmýšľajú, jednajú a hovoria spôsobom tohto sveta a sami o sebe nemajú prístup k nebeskému svetu. No však ten nebeský svet nám otvára práve ten, ktorý je položený do betlehemských jaslí. Iba On nám môže vydať pravdivé svedectvo o Božom kráľovstve, lebo z neho zostupuje do tohto sveta.
2. Ježišovo posolstvo je Božie posolstvo.. Ježiš Kristus je teda Bohom, ktorý sa stal človekom. Ale to neznamená, že keď sa narodil v chudobnej maštali v jasličkách na slame, že týmto svojím vstupom do tohto sveta prišiel o svoje božstvo. Áno, mnohí v Ježišovi Kristovi vidia iba bezmocné dieťa. On však zostal stále Bohom napriek tomu, že sa vzdal všetkých božských výsad. To, že to malé betlehemské dieťa je skutočne Bohom, nám pripomína aj náš kázňový text:
„Lebo koho Boh poslal, ten hovorí reči Božie. Boh Mu totiž dáva ducha plnosti.“
Ján Krstiteľ nám hovorí, že to, čo hovorí Ježiš Kristus – to všetko je Božie slovo, pretože Boh – Jeho nebeský Otec – Mu udelil Ducha plnosti. To, čo všetko Ježiš povedal počas svojho pozemského účinkovania, to všetko má pôvod u Boha. On, veľký Boh, vložil do ľudských slov zásadné pravdy o nás, o našom živote. A preto je nám toto slovo také blízke, trefné a živé, lebo preniká do nášho života a môže sa aj pri nás napĺňať tá skutočnosť, o ktorej hovorí prorok Izaiáš:
„Lebo ako dážď a sneh padá z neba, a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou a úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nevráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam (Iz 55,10.11).“
On, veľký Boh, vložil do ľudských slov zásadné pravdy o nás a o našom živote. Nemalo by to s nami zatriasť a spôsobiť, že budeme túžobne chcieť vedieť, čo nám tento Boh chce povedať skrze Ježiša Krista? My by sme mali priam horieť zvedavosťou a dopytovať sa po tom: čo nám ten Ježiš prináša? To čo prináša, to všetko máme zapísané v Biblii. Stačí ju otvoriť a čítať.
Predstavte si, že by sa na svete objavil človek, ktorý by prehlásil, že našiel spôsob, ako vyliečiť rakovinu. A predstavte si, že renomovaní lekári a lekárske univerzity celého sveta by potvrdili, že táto metóda funguje. Okre toho si predstavte, že by táto liečebná metóda nič nestála a vy ako nemocný človek mohli by ste byť pri dodržaní určitých postupov vyliečený doma, bez pomoci ďalšieho človeka, a to so zárukou, že budete dokonale uzdravený. Potrebovali by ste k tomu jediné to, aby ste si doma a v kľude prečítali návod k uzdraveniu. Ako by ste reagovali? Každý nemocný človek by si to určite prečítal. Dokonca by si to prečítali aj tí, ktorí sú zdraví. Ako by som to mohol neprečítať, keď mi to má zachrániť život?
Ježišove slovo je Božie slovo, slovo Toho, kto pozná dokonale naše telo i našu dušu. Ježišove slová sú slová Toho, ktorý vie, že ja i ty máme smrteľnú chorobu, ktorá nespôsobuje iba časnú smrť, ale aj večnú. To znamená, že táto choroba spôsobuje večné odlúčenie od Boha, obrazne nazývané peklom. A to je dôvod, prečo sú tu Ježišove slová slovami evanjelia. Pokiaľ neprijímame pre svoj život toto slovo, tak večnosť nemôžeme stráviť v Božej blízkosti, ale čaká nás tragédia večného odlúčenia od Boha – hovoríme tomu zatratenie. A to je dôvod, prečo sú tu Ježišove slová, ktoré nás vedú k záchrane. Stačí otvoriť Bibliu a čítať. Tam nie sú ľudské slová, ale tam je pre nás zjavené Božie slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami (J 1,1-4). Čo teda urobíme s Ježišom?
3. Ježiš má všetku moc. Túto skutočnosť Ján jasne zdôrazňuje. Čítame:
„Otec miluje Syna a všetko Mu dal do ruky.“
Nenechajme sa pomýliť. Ten Ježiš, ktorý sa na tento svet narodil ako dieťa, dostal od Svojho Otca všetku moc. On vo Svojej moci nie je nijakým spôsobom obmedzený. On sám sa na čas obmedzil, ale teraz už to nerobí. Dokáže absolútne všetko. To je Ježiš – to betlehemské dieťa, o ktorom si neraz myslíme, že je len bezmocným dieťaťom. On nie je iba dobrý učiteľ a múdry radca. On nie je iba schopný vodca. On nie je iba charizmatický človek. On je Boh s neobmedzenou mocou.
Ježiš má absolútnu kontrolu nad mojím i tvojím životom. Má kontrolu nad tým, čo bude zajtra aj pozajtra. Ale okrem toho nás miluje a zahŕňa nás svojou láskou. Takže máme istotu, že túto moc nezneužije proti nám. Človek, keď sa dostal k moci, tak ju vždy zneužil. Dokonca i cirkev a jej predstavitelia, keď sa dostali k moci, tak ju zneužili. Ale Ježiš nikdy nezneužil svoju moc, aj keď Ho k tomu mnohí nabádali a takýmto spôsobom pokúšali.
Ježišova moc sa najviac prejavila v tom, že na veľkonočné ráno nezostal v hrobe, ale po svojom umučení vstal z mŕtvych. To je zásadný prejav Jeho moci. A tak Jeho moc sa chce prejaviť aj pri nás takýmto spôsobom, aby nás zachránil pre večnosť. A to ľudskou mocou nikto nemôže dokázať. Žiadny človek so svojou vlastnou mocou, so svojím vlastným úsilím sa nemôže dostať k Bohu. Tak ako Ježiš hovorí:
„Nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze mňa (Ján 14,6).“
4. Na Ježišovej osobe sa teda všetko láme. Na začiatku som sľúbil, že poviem, prečo Boh urobil niečo tak šialeného, že sa stal človekom. Bohu na človeku záleží. Boh človeka miluje, a keď niekto niekoho miluje, tak urobí pre neho čokoľvek, aby ho zachránil. Boh nám dáva Vianoce, aby zachránil mňa i teba. Boh nám dáva Vianoce, aby sme mohli mať s Ním spoločenstvo, ktoré sme stratili pádom prvých ľudí do hriechu. Inými slovami povedané: On prišiel do tohto sveta v podobe betlehemského dieťaťa, aby nám predstavil Božiu lásku a ukázal cestu k Bohu. Nenechajme sa pomýliť tým, že prišiel ako nemluvňa. On predovšetkým prišiel ako Boží bojovník, ktorý vybojoval pre nás na dreve golgotského kríža ten najdôležitejší zápas. Bol to zápas za náš život, za môj a tvoj život. Bola to zápas za našu večnosť, bol to zápas zo smrťou!
Prečítaný kázňový text sa končí slovami:
„Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.“
Milí bratia a sestry! Ten, ktorý leží v betlehemských jasliach, je pre môj a tvoj život dôležitý. Vianočný príbeh to nie je len jeden z pekných príbehov na potešenie sviatočných chvíľ. Ten, ktorý leží v Betleheme, nám prináša život, ktorý závisí od môjho a tvojho vzťahu k Nemu. A tak sa pýtaj: Čím je pre teba Ježiš Kristus? Bezmocným dieťaťom, ktoré sprevádza vianočný folklór, ale záchrancom, ktorý ťa vykúpil so smrti večnej a moci diabolskej?
Ježiš vstúpil do tohto sveta, aby nás zachránil. Môžeš tomu veriť alebo to odmietnuť. Kto v Neho verí má večný život. Kto Ježiša odmieta, tak ten nemôže počítať po smrti so životom, ale sa stáva objektom Božieho hnevu. Takto drsne, ale pritom jasne končí svedectvo Jána Krstiteľa o Ježišovi Kristovi. Na Jeho osobe sa všetko láme. Ježiš prišiel z neba do tohto sveta, aby sme my mohli z tohoto sveta odísť do neba.
Čo s tým urobíme? Hoci máme Vianoce – radostný čas, poďme na kolená a čiňme pokánie. Vyznajme, že si tak málo vážime toho, čo Ježiš pre nás urobil. Iba cez pokánie nás môžu Vianoce naplniť tým pravým obsahom – radosťou zo spasenia. Ak nechceš zostať taký, aký si bol doposiaľ, tak príď k Nemu v pokání a budeš odchádzať bohatý, pretože tento Ježiš ti bude bližšie ako ti bol kedykoľvek predtým. Amen.
Modlitba:
Všemohúci Bože, ďakujeme Ti, že vo svojej láske si nás hriešnych ľudí neustále miloval a pre našu záchranu poslal do tohto sveta Svojho Syna Ježiša Krista. Pri dnešnej pamiatke Jeho narodenia Ťa prosíme, daj, aby sme túto milosť v Betlehemskom dieťati vďačným a úprimným srdcom prijali, Teba za ňu chválili a ohlasovali ju spolu s anjelmi a betlehemskými pastiermi. Nech nám zjavené svetlo svieti v našom živote a medzi všetkými ľuďmi dobrej vôle ku Tvojej sláve a nám k časnému i večnému pokoju, ktorý tak veľmi potrebujeme. Požehnaj nám tieto milé dni, aby sme si naplno uvedomovali, že Tvoj Syn je Tebou poslaný a posolstvo, ktoré prináša, je čisté slovo Božie, ktoré má moc konať aj v našom živote. Vypočuj nás, keď spoločne k Tebe voláme:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Autor: Mgr. Roman Porubän