Rok po vražde...

Updated: Feb 22, 2019

Uplynul presne rok po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V 36-tich slovenských a 22 zahraničných mestách dnes opäť vyšli tisíce ľudí do ulíc, aby si uctili ich pamiatku. Pripomeňme si príhovor nášho brata farára, ktorý predniesol na zhromaždení Za slušné Slovensko 16. marca 2018 na námestí v Kežmarku.



Sú udalosti, ktoré dokážu otriasť všetkými nami. Odrazu sa v nás čosi vzbúri, čosi zabliká a my vieme, že to čo sa stalo, nie je v poriadku, pretože bolo porušené ústavné právo, ktoré zaručuje človeku právo na život a rovnako i právo slobodného prejavu. Vtedy si človek kladie otázku: Kde to môže zájsť? Čo z toho môže vzísť? Akým spôsobom tomu môžem ja ako občan zabrániť, aby sa podobné situácie v našej spoločnosti neopakovali?


Dnes sme sa tu stretli, aby sme jasne vyjadrili nespokojnosť s tým, že nechceme žiť ďalej v spoločnosti, v ktorej sú ústavné práva človeku upierané. Nechceme žiť v spoločnosti, ktorá síce deklaruje právo na život a právo slobodného prejavu, ale pritom hrubo po nich šliape, zvlášť ak médiami preletí informácia o tom, že vláda bola o týchto skutočnostiach informovaná a nič pre to neurobila. Keby predstavitelia vlády mali len štipku morálky, tak len táto skutočnosť by musela byť dôvodom k ich odstúpeniu. Nestalo sa tak.


Vtedy človek pochopí, ako hlboko naša spoločnosť morálne klesla. Keď v roku 2011 bol na návšteve Kežmarku a nášho cirkevného zboru nemecký prezident Kristián Wulf, ktorý vzápätí odstúpil z prezidentského postu, tak trochu viacej som začal sledovať politiku v Nemecku a skúmal, čo bolo dôvodom jeho odstúpenia. Dostal výhodnejší bankový úver ako hociktorý obyčajný Nemec. A to bol dôvod k odstúpeniu z funkcie. Hlboko sa skláňam pred tak uvedomelým človekom, ktorý dokáže odstúpiť z funkcie vzápätí, ako na to poukázali médiá. V našej spoločnosti sa prešustrovali iné peniaze. Môžeme hovoriť o miliardách a nikto nie je za to ani morálne a ani trestnoprávne zodpovedný. A keď náhodou na to niekto poukáže a nedaj Bože, že má presvedčivé argumenty a dôkazy, tak takého človeka je potrebné sa zbaviť. Ale kde sme sa to, ako spoločnosť, ktorá si častokrát dáva prívlastok „kresťanská“, dostali? Veď je to hanba. Zajtra to môžem byť ja alebo ty, komu bude siahnuté na život, lebo vyslovil pravdu.


V Ústave Slovenskej republiky článok 15, odstavec 1 a 2 sa píše: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.“ Rovnako aj Ján Kuciak mal právo na život, ktorý vyhasol, keď mal 27 rokov. Ako farár viem a dennodenne sa s tým stretávam, že ľudský život je krehká nádoba a môže vyhasnúť aj v mladom veku. Niekedy je to pri nepozornosti v práci, inokedy choroba zoberie i mladého človeka spomedzi nás.


No život Jána Kuciaka nevyhasol vďaka akémusi nešťastiu alebo zákernej chorobe, ale vyhasol kvôli tomu, že naša spoločnosť s jej predstaviteľmi je na nízkej morálnej úrovni. Dnes síce pozeráme zo zachmúrenou tvárou na tých, ktorí sú za to priamo zodpovední, ale rovnako aj my nesieme za to zodpovednosť.


Človek sa vzdialil od Boha, prestal rešpektovať Jeho zákony a hodnoty, ktoré dal tomuto svetu a v ňom človeku ako korune stvorenstva. My sme tí, ktorí máme dbať o to, aby sa tieto hodnoty medzi nami zachovávali a aby boli hlboko vryté do nášho srdca. Potom nebudeme rozmýšľať spôsobom, ako získam pre seba čo najviac hmotných statkov, lebo pred očami budeme mať dobro svojho blížneho, a tak budeme dvíhať jeho dôstojnosť. To je princíp evanjelia a nie ako pred časom premiér tejto krajiny verejne do médií povie: „Kto do teba kameňom ty doňho dvoma.“ To k čomu nás jeden z najvyšších predstaviteľov štátu týmto výrokom nabáda? Už to je obraz chorého zmýšľania a nízkeho morálneho postoja.


Obraz súčasnej spoločnosti je, že sme akosi po 28 rokoch od nežnej revolúcie nevyzreli, ale ešte viacej morálne upadli do hnoja korupcie. Túžba mať viac a viac je jednou z diablových zbraní, ktorej človek veľmi ľahko podľahne a potom nepozerá vôkol seba, aké to má dôsledky a čo všetko táto túžba môže spôsobiť nielen blízkemu okoliu, ale čo to môže spôsobiť v celej spoločnosti.


Ako farárovi mi nedá, aby som nepoukázal na to, že už Ježiš Kristus nás varoval, pred takýmto správaním, keď povedal:

„Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku“ (Evanjelium podľa Lukáša 12,15)

Toto bola vždy ťažká filozofia, ktorej síce každý rozumel a i dnes rozumie, ale nechceme ju vo svojom živote uplatňovať. Vďaka tomu vyhasli v našej spoločnosti dva mladé životy a zodpovední sa tvária, ako keby bolo všetko v poriadku, ešte si kladú podmienky a vyjednávajú s prezidentom pri zostavovaní vlády. Hanba!


Je strašné, keď si niekto pomýli svoje zamestnanie a do politiky vstupuje kvôli tomu, aby vládol, a nie kvôli tomu, aby slúžil, pomáhal, zveľaďoval a dvíhal úroveň človeka a krajiny, za ktorú je zodpovedný. Slovo „minister“ je latinského pôvodu a v preklade znamená služobník. Za posledné roky sme však svedkami toho, ako toto slovo a úrad, ktorý má reprezentovať ministerstvo, sa devastovalo a pokrivilo. Slovo minister v našej krajine skôr znamená mocipán, a nie služobník. Služobník Hospodinov, ako označuje prorok Izaiáš Ježiša Krista, išiel v ústrety krížu, aby pomohol človeku, aby ho zachránil a nie, aby ho zničil. Ale kto sa takto správa so súčasných predstaviteľov vlády, či komunálnej politiky. Kto z nich kráča v ústrety krížu, kto z nich nastaví chrbát, aby pomohol biednemu človeku, aby sa vôbec oň zaujímal? Každý, kto vstupuje do politiky, kto sa stáva úradníkom by si mal uvedomiť jednu dôležitú skutočnosť:

„Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme“ (Evanjelium podľa Lukáša 17,10).

Ján Kuciak ako investigatívny novinár sa snažil robiť to, čo bol povinný vykonať ako novinár. No niekto mu v tom zabránil, pretože by mohli vyjsť najavo rôzne prepojenia a korupčné škandály, ktorým sa doposiaľ dobre darilo. Jeho názor, jeho správa, ktorú mal pripravenú a ktorá mala uzrieť svetlo sveta v printových médiách, nebola dopísaná, pretože mu bolo upreté právo na život a právo slobodného prejavu.


Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sa Slovensko zásadne obrátilo na východ. K tým krajinám, kde je demokracia predstieraná a kde vládnu autoritatívne či diktátorské režimy. Otočiť takto nasmerované kormidlo sa dá len vtedy, keď si ako spoločnosť všetci uvedomíme svoje morálne zlyhanie počnúc od štátnych zložiek až po toho posledného obyvateľa vrátane mňa. Uvedomiť si však túto skutočnosť, to je cesta pokánia a to je opäť niečo, čo nie je populárne, čo bolí a čo nechceme robiť. Ale inak sa táto spoločnosť s jej myslením nezmení. Ak skutočne chceme, aby naša spoločnosť bola demokratickou, v ktorej bude vládnuť duch slobody, spravodlivosti a práva formovaný hodnotami evanjelia, tak niet inej cesty.


Nedovoľme, aby nás v spoločnosti ovládla tma – tma korupcie, chamtivosti, baženia po moci, tma ktorá chce manipulovať s človekom, ale dovoľme, aby do tejto tmy preniklo svetlo pravdy, lásky a spravodlivosti. Keď budeme tieto hodnoty nosiť vo svojom živote, tak Slovensko sa stane slušnou krajinou.


Roman Porubän,

evanjelický farár v Kežmarku



0 views
  • Facebook

Cirkevný zbor

ECAV na Slovensku Kežmarok

Hviezdoslavova 18

060 01 Kežmarok

tel./fax: 052/4522242
e-mail: ecavkk@gmail.com

Evanjelický spevník - aplikácia do mobilu

© 2018 Roman Uhlár