Služby Božie na Veľkonočnú nedeľu

Updated: Apr 12, 2020

12. apríl 2020, stiahnuť verziu pre tlač


Srdečne vás pozdravujem, bratia a sestry, v dnešné veľkonočné ráno, keď od prázdneho hrobu môžeme počuť nádherné slová: „Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi. Niet ho tu, lebo vstal.“ V týchto slovách sa ukrýva celé tajomstvo Veľkej noci, ktorá nás pozýva ku vzkriesenému Kristovi, aby sme aj my mohli pre svoj život prijať vzkriesenie ako skutočnosť, ktorá má dopad na náš každodenný život hlavne v týchto pohnutých časoch epidémie.

Tieto služby Božie začneme predspevom: Ó Ježiši, Tvoje vzkriesenie.


Piesne: 121, 124, A:33, 150, 125, 129, A:35


Suspírium: Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca a Pána Ježiša Krista. Amen.


Kázňový text: 1. Tesalonickým 4,13.14


Srdečne vás pozdravujem, bratia a sestry, v dnešné veľkonočné ráno, ktoré je opäť pre mňa zvláštne, pretože sa prihováram prázdnemu priestoru, z ktorého mal dnes zaznieť mohutný a radostný spev o Kristovom zmŕtvychvstaní, ako sme to spievali i v piesni: „Víťaz nad smrťou, slávne z hrobu vstal.“ Toto radostné posolstvo prázdneho hrobu mení náš pohľad na smrť, ktorej sa ľudia oddávna obávali. Dnes sa už smrti nemusíme báť, nemusíme mať z nej strach, pretože Pán Ježiš nám jasne hovorí: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa aj keď zomrie, bude žiť (Ján 11,25).“ Tieto slová krásneho zasľúbenia nech nás povzbudzujú i v týchto pohnutých časoch, kedy dotyk smrti vnímame o čosi viacej ako inokedy.


Pôstny čas, ktorý vyvrcholil veľkonočnými sviatkami, môžeme nazvať časom prázdnych kostolov. Asi nikto z nás nevie povedať, kedy naposledy takýto čas v Cirkvi Ježiša Krista nastal, aby Cirkev prežila pôst a veľkonočné sviatky bez spoločenstva veriacich ľudí, a tak kostoly ostali opustené a prázdne. Takáto situácia nebola ani počas vojny. A tak som si prirodzene kládol otázku: Kvôli čomu nastal takýto čas prázdnych kostolov? Čo nám chce Boh tým povedať? V súvislosti s dúhou, ktorú kreslili naše deti, za čo im srdečne i touto cestou ďakujem a s biblickým príbehom o Noachovi, sa mi odpoveď hľadala veľmi ľahko. Tento príbeh začína slovami: „Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené k zlu (1M 6,5).“


Po prečítaní týchto slov som si uvedomil, ako je chorý náš svet. Nemyslím tým len na pandémiu koronavírusu, ktorá nás teraz obklopuje a zamestnáva naše mysle, ale myslím na celkový stav našej civilizácie. Mnohí z nás na začiatku tohto pôstneho obdobia si mysleli, že epidémia koronavírusu nám spôsobí akýsi krátkodobí blackout, poruchu obvyklého chodu spoločnosti, ktorú nejako pretrpíme a potom sa opäť vrátime do starých koľají. Aj prvé usmernenie predsedníctva našej cirkvi sa týkalo dvoch týždňov, dvoch nedieľ, počas ktorých sme sa nemali stretnúť na bohoslužbách. Nikto nepočítal s tým, že Veľkú noc budeme tráviť mimo kostolov, mimo spoločenstva cirkvi, a tak radosť z Kristovho vzkriesenia, ktorá nás vedie k novému životu prežívať v rodinnom kruhu. Odrazu vidíme, že svet sa nevrátil a asi ani tak skoro nevráti do starých koľají a keby sa o to do budúcnosti aj pokúšal, tak by to pravdepodobne zle dopadlo.


Je prirodzené, že v časoch, keď človek prežíva rôzne utrpenie, tragédie a kalamity, tak sa zaujíma o to, aby to nejakým spôsobom telesne prežil a materiálne sa zabezpečil. My však ako kresťania poznáme Ježišove slová, v ktorých hovorí, že „Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst (Mt 4,4).“ A tak i v túto veľkonočnú nedeľu sa pozrime do Božieho slova, ktoré nás chce opäť povzbudiť, potešiť, ukázať smer k novej nádeji, ktorú máme vďaka Kristovmu vzkrieseniu a prázdnemu hrobu, ku ktorému prichádzajú ženy, aby dokončili to, čo nestihli urobiť v piatok, v deň Ježišovho ukrižovania, keďže sa blížila pascha jeden z najväčších židovských sviatkov. Aj pre nás nastáva ten čas, aby sme videli za hranice smrti. To znamená, aby sme videli do večnosti, ktorá dáva nášmu životu nádej na nový a lepší život. Ak veríme vo vzkriesenie Ježiša Krista, tak žime ako ľudia nádeje. K tomu nás pozýva aj apoštol Pavel slovami, ktoré si prečítame z Prvého listu apoštola Pavla Tesalonickým 4,13.14:


„Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej. Veď ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh skrze Ježiša privedie spolu s ním aj tých, čo zosnuli.“

Veľkonočné sviatky sú predovšetkým o nádeji, ktorú máme vďaka Kristovmu vzkrieseniu. O tejto nádeji nám hovorí aj prečítaný kázňový text. Možno na prvé počutie sme ho vnímali ako text vhodný ku kázni skôr na pamiatku zosnulých alebo na nejaký pohreb. Áno máte pravdu. Tento text by bol určite krásnym textom k pamiatke zosnulých či k povzbudeniu pozostalých. Prečo som ho vybral práve na veľkonočnú nedeľu?


Počas tohtoročných veľkonočných sviatkov sme zaplavovaní informáciami o mnohých úmrtiach ľudí, ktorí podľahli chorobe spôsobenej koronavírusom COVID-19. Celosvetové štatistiky nám hovoria, že je nakazených viac ako 1 milión ľudí, z ktorých tomuto ochoreniu podľahlo viac ako 70 tisíc ľudí. Mnohých sa zmocňuje strach a panika, pretože smrť je blízko – pomaly na dotyk. Mnohí si vo svete zúfajú, ale mnohí sa i pýtajú: Čo sa stane s nami ak koronavírus zasiahne smrteľne do nášho života? A na túto otázku nám krásne odpovedá apoštol Pavel: Ak by si aj zomrel, milí brat a sestra, a to nielen vďaka koronavírusu, ale aj pre rôzne iné zdravotné príčiny a okolnosti, ak veríš, že Kristus zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj teba vzkriesi k novému životu. A práve toto dáva nášmu životu nádej, ktorá nás nezahanbuje, ale vďaka nej môžeme mať istotu večného života.


Apoštol Pavel hovorí, že tí, ktorí nemajú nádej, tak sú zarmútení, strácajú silu žiť a ich život sa stáva nezmyselným. Žijeme v spoločnosti, v ktorej je strašne málo nádeje. Ľudia sa väčšinou sťažujú a ich život je poznačení nespokojnosťou a mnohým pesimizmom. Prečo? Som presvedčený, že je to kvôli tomu, lebo nám chýba nádej. Spoločnosť ako taká žila v blahobyte a ľudské túžby boli príliš prízemné, točiace sa len okolo peňazí a mamony, okolo osoby človeka a jeho ega. Vzdali sme sa hodnôt, ktoré Boh stanovil človeku, aby žil šťastne a slobodne v tomto hmotnom svete. Túto situáciu krásne vystihla Gábina Osvaldová v piesni pre Lucii Bílou Haleluja od Leonarda Cohena, kde Lucie Bílá spieva parafrázu na Desatoro:

Ten text má jenom deset viet

Kdo chce, ten múže přemejšlet

Však né každýho jeho obsah chytí.

Že je to návod praktický

A asi platí navždycky

Rozhodně má širší využití.

Těch deset bodú Božích viet

By klidne mohlo spasit svět

Jenže pořád někde něco vázlo.

Jak umíme se vymlouvat,

Já kdybych moh, tak já bych rád...

Jenže sme už dávno zvyklí na zlo.

Áno, človek si zvykol na zlo. Morálne hodnoty, ktoré Boh zakomponoval do Desatora, sme deformovali a postavili mimo svoj život. A keď odrazu Boh zdvihne svoj prst, čo môžeme vnímať aj v podobe infekcie koronavírusu, ktorá zaplavila celý svet, tak až vtedy si začíname uvedomovať, akí sme malí a slabí, akí sme nedostatoční a nepripravení bojovať s neviditeľným nepriateľom. Odrazu sa nás zmocňuje neistota a beznádej. Prečo? Lebo sme sa dobrovoľne vzdali Boha a Jeho hodnôt. Spoločnosť, v ktorej žijeme, sa natoľko stala sekulárnou a materialistickou, že človek sa spoliehal len na svoje peniaze, silu, zdravie a svoj um. A odrazu sa ani o jednu z týchto istôt nedokážeme oprieť. Sú mu k ničomu. A to človeka vedie do beznádeje a zúfalstva. O to viacej sa zúfalstvo a beznádej stupňuje o čo viacej cítime závan smrti. A ten je teraz veľmi blízko.


A práve preto do tejto situácie som vybral slová: „Veď ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh skrze Ježiša privedie spolu s ním aj tých, čo zosnuli.“ Hoci by prišla smrť aj na nás, tak máme nádej, že nezahynieme naveky a to vďaka Kristovmu vzkrieseniu. A to je tá krásna a radostná správa i tohtoročnej Veľkonočnej