Spomienka na Miloša Kovačku

Updated: Dec 22, 2019



So zármutkom v srdci sme prijali správu o úmrtí významného historika a vzácneho človeka Doc. Dr. Miloša Kovačku, PhD. Ešte v nedeľu (4. 8. 2019) sa zúčastnil osláv oživotvorenia Matice slovenskej. V utorok ráno 6. augusta 2019 všetkých zasiahla smutná správa. Docent Miloš Kovačka odišiel na večnosť.


Posledná rozlúčka sa uskutočnila v pondelok, 12. augusta 2019 o 11:00 v Evanjelickom a. v. kostole na Memorandovom námestí v Martine. Pochovaný je na martinskom cintoríne.



Doc. Dr. Miloš Kovačka, PhD.


Bibliograf, historik knižnej kultúry a cirkevných dejín. Je významným riešiteľom štátnych vedeckovýskumných úloh v oblasti projektovania národného knižnično-informačného systému Slovenskej republiky.


V rokoch 1991 – 2011 pôsobil ako riaditeľ Národného bibliografického ústavu Slovenskej národnej knižnice a v rokoch 1999 – 2010 ako učiteľ v odbore dokumentácia kultúrneho dedičstva a cirkevných dejín na Univerzite Mateja Bela, Žilinskej univerzite a v Biblickej škole v Martine. Publikoval celý rad publikácií, štúdií a príležitostných statí o významných evanjelických osobnostiach. Spracoval a vydal vedecké monografie, faksimilné edície prameňov, monografické štúdie a state z oblasti histórie, kultúrnej a cirkevnej histórie, ako aj dejín knižničnej kultúry.


Narodil sa 30. októbra 1940 v Martine. Roku 1957 Maturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Martine. V rokoch 1957 – 60 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity F. Palackého v Olomouci, 1961 – 65 slovenčinu a dejepis na Pedagogickom inštitúte v Martine. Po absolvovaní bol krátko učiteľom na základnej škole v Martine (1965/66). Od roku 1966 pracoval v Bibliografickom ústave Matice slovenskej na úlohách Slovenskej národnej súbežnej a retrospektívnej bibliografie, bol riešiteľom významných štátnych vedecko-výskumných úloh a prioritných projektov v oblasti projektovania národného knižnično-informačného systému Slovenskej republiky, národných programov informatizácie, dejín knižnej kultúry, cirkevných dejín, národného a kultúrneho dedičstva. V rokoch 1991 – 2011 pôsobil ako riaditeľ Národného bibliografického ústavu Slovenskej národnej knižnice a v rokoch 1999 – 2010 ako učiteľ v odbore dokumentácia kultúrneho dedičstva a cirkevných dejín na Univerzite Mateja Bela, Žilinskej univerzite a v Biblickej škole v Martine. Bol tajomníkom Vedeckej rady Slovenskej národnej knižnice, podpredsedom Ústrednej knižničnej rady Slovenskej republiky, podpredsedom Spolku slovenských knihovníkov a členom vedeckých rád Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, Vedecko-výskumného centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Školskej rady Biblickej školy v Martine. 


Bol členom redakčnej rady revue Tvorba, členom predstavenstva Spoločnosti pre Tvorbu T, členom Klubu nezávislých spisovateľov, Združenia evanjelickej inteligencie Liptovsko-oravského a Turčianskeho seniorátu a Spolku Martina Rázusa. Od roku 1993 bol presbyterom martinského evanjelického a. v. zboru a redaktorom zborového časopisu Martinský evanjelik. 


Spracoval a vydal vedecké monografie, faksimilné edície prameňov, monografické štúdie a state z oblasti literárnej histórie, kultúrnej a cirkevnej histórie, ako aj dejín knižnej kultúry. 

Spracoval a vydal významné bibliografie, organizoval život bibliografickej vedy, redigoval Bibliografický zborník. Koncipoval a organizoval slovenské bibliografické konferencie, medzinárodné bibliografické kolokviá, konferencie k dejinám knižnej kultúry. 

Vedeckú hodnosť získal v SAV obhajobou dizertačnej práce Slovenské študentské rukopisné časopisy v 19. storočí, habilitoval sa na Prešovskej univerzite súborom štúdií Duchovné princípy, literárne vzdelanie, knižná kultúra a bibliografia v dejinách slovenskej literatúry.


Ako vysokoškolský učiteľ a učiteľ Biblickej školy v Martine pripravil publikácie k cirkevným a duchovným dejinám Slovenska. V tejto oblasti publikoval celý rad publikácií, štúdií a príležitostných statí o významných evanjelických osobnostiach (Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry I, II, Slovník osobností Žilinskej synody, štúdie o T. Masníkovi, S. Tešedíkovi ml., P. J. Šafárikovi, K. Kuzmánym, J. Janoškovi, P. O. Hviezdoslavovi, E. M. Šoltésovej, J. Kvačalovi, M. Rázusovi, F. Ruppeldtovi, Ľ. Šenšelovi, Ľ. Vajdičkovi, I. Kadlečíkovi a ďalších, pripravil zborníky o Ľ. V. Riznerovi, J. Ribayovi, Cithare sanctorum, Memorialis-e Turčianskej stolice, Rode Révai, Zemianstve v dejinách Slovenska, Prameňoch k duchovným dejinám Slovenska), vydal knižne dielo Janka Matúšku, Petra Kellnera Hostinského, Žalmy a hymny P. O. Hviezdoslava, Sme živý národ I, II – súbor publicistiky Jána Smreka, zaslúžil sa o faksimilné vydanie originálnej listiny Zákonov Žilinskej synody, podieľal sa na príprave a vydaní publikácií o J. B. Hroboňovi, J. Bučkovi, F. Ruppeldtovi, J. Vanovičovi, ako aj jubilejného zborníka k 450. výročiu založenia martinského ev. a. v. zboru Až potiaľto pomáhal nám Hospodin. 


Patril k organizátorom a prednášateľom štrnástich ročníkov podujatia evanjelickej inteligencie Duchovné hodnoty pre dnešok (1998 – 2011). Spracoval scenáre k celoslovenským výstavám P. Dobšinský (1978), Biblia v duchovných dejinách Slovenska (1996), pripravil scenáre pamätných izieb M. M. Hodžu (Rakša) a J. Jessenia a Jesenskovcov (Turčianske Jaseno), scenáre k dokumentárnym filmovým portrétom STV o významných slovenských osobnostiach (P. O. Hviezdoslav, E. Maróthy-Šoltésová, J. Janoška, M. Rázus, E. B. Lukáč, M. Rúfus a i.), organizoval desiatky podujatí k najrozličnejším kultúrnym a duchovným príležitostiam. Podieľal sa na koncepcii a organizácii Dní Milana Hodžu (2006 – 2011). Je autorom elektronických knižníc Žilinská synoda, Elektronická knižnica slovenských  memoránd, prosbopisov a žiadostí.


Pozrite si jeden s posledných projektov, na ktorom Doc. Miloš Kovačka spolupracoval s Televíziou Turiec - dokumentárny film o martinskej deklarácii:


29 views
  • Facebook

Cirkevný zbor

ECAV na Slovensku Kežmarok

Hviezdoslavova 18

060 01 Kežmarok

tel./fax: 052/4522242
e-mail: ecavkk@gmail.com

Evanjelický spevník - aplikácia do mobilu

© 2018 Roman Uhlár